Na výstavbu nie je nikdy neskoro

Sympatický slovensko-taliansky pár sa po dlhých rokoch prežitých v Bologni rozhodol vrátiť na Slovensko. Na návšteve v Hornej Mičinej sme sa u nich presvedčili, že na výstavbu nového domu nie je nikdy neskoro. Dokonca ani v dôchodkovom veku.

Príbeh rodiny Accorsi sa začína v roku 1968 na Štrbskom plese. Práve tu pani Anna stretla svojho budúceho manžela Leopolda, ktorý si v Tatrách užíval lyžovanie na nových zjazdovkách. Zaľúbenci si najskôr písali a o čosi neskôr sa rozhodli stráviť spoločne celý život. Po svadbe sa usadili v Bologni, odkiaľ „Poldo“ pochádza. „Taliani ma prijali úžasne srdečne. Vďaka talentu na jazyky som sa taliančinu naučila naozaj rýchlo a hneď som sa aj zamestnala ako vychovávateľka v škole. V Bologni som sa teda pohybovala naozaj bez problémov,“ spomína dnes 73-ročná energická žena. V Taliansku bol život komfortný a radostný, mladá žena milovala návštevy galérií, koncertov a prednášok, plnými dúškami nasávala bohatý kultúrny život. Ako vychovávateľka mávala v lete aj 3-4 mesiace voľno. Zväčša ich strávila na pláži s deťmi, ktoré sa páru neskôr narodili. „Na Slovensko sme však chodievali každý august a vždy sme uvažovali o tom, že by sme sa sem na dôchodok vrátili,“ hovorí. Keď padol režim, tešili sa spolu s ostatnými. No a keď slovensko-taliansky pár prišiel do dôchodkového veku a čoraz častejšie sa presúval medzi Slovenskom a Talianskom, vznikla potreba zadovážiť si na Slovensku vlastný domček, kde by mohli počas dovolenky pohodlne bývať „vo svojom“. Prvý domček si kúpili a zrekonštruovali v Sebedíne, v dedinke nachádzajúcej sa medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Do tohto regiónu to manželov ťahalo aj preto, že pani Accorsi pochádza práve odtiaľto. Postupne akosi prirodzene pribúdalo aj dôvodov, prečo na Slovensku tráviť ešte viac času a dokonca – prečo sa sem skutočne presťahovať. „Taliansko už dávno nie je také, ako bývalo. Zhoršila sa bezpečnostná situácia, narástla kriminalita a pokojná atmosféra, ktorú sme tam roky poznali, už tiež nie je pravdou. Čoraz viac nás to ťahalo naspäť,“ hovorí pani Accorsi.

Z malého do väčšieho

Domček v Sebedíne mal byť teda pôvodne iba dovolenkový – na letnú sezónu. Po roku 2004 v ňom však slovensko-taliansky pár trávil čoraz viac času a keďže dom mal len dve spálne, postupne sa ukazovalo, že jeho dispozícia nestačí. „Máme veľkú rodinu a keď sa nás zišlo viacej, nemali sme kde spať,“ vysvetľuje pani Anna. Možno by sa výmena nehnuteľnosti napokon vôbec nekonala, keby sa nestretlo zopár náhod – Accorsiovci kúpili ako investíciu do budúcnosti pozemok v neďalekej Hornej Mičinej a zhodou okolností sa onedlho našiel aj záujemca o kúpu domčeka v Sebedíne. Bolo rozhodnuté: na pozemku, ktorý si Accorsiovci od začiatku zamilovali pre krásny výhľad na okolie, sa bude stavať nový, väčší dom. Písal sa rok 2016. „Schytili sme sa stavať tento dom, hoci sme si pôvodne vôbec nemysleli, že pozemok využijeme práve takto,“ hovoria manželia. Bolo to o to viac nepravdepodobné, že mali už 71 rokov a vedeli, že počas výstavby by museli rok bývať v podnájme. No keďže Anna Accorsi svojou vitalitou predbehne aj oveľa mladších ľudí, s vervou sa do výstavby pustila. Zabezpečovala všetko – dohliadala na návrhy a účty, bola stavbyvedúcou a aj dôsledným stavebným dozorom. Ako však hovorí, chvíľami to bolo náročné. „Manžel po slovensky nehovorí vôbec a ja som dlhé roky fungovala najmä v taliančine. V tomto jazyku už i premýšľam. Často som teda musela hľadať slová. Napríklad, ako sa povedia po slovensky také kliešte...,“ smeje sa pri spomínaní. Keďže chcela mať dom urobený kvalitne, výstavbe a premýšľaniu o nej dopriala dostatok času. Vďaka internetu si všetko potrebné naštudovala a sama v spolupráci s dodávateľom sa rozhodovala, aký materiál či technológiu pre svoj dom zvolia.

Vôňa espressa a pohoda

Po štrnástich mesiacoch od začatia výstavby už stál v kopcovitom teréne na začiatku Hornej Mičinej nový dom. Na návšteve u Accorsiovcov sme len pár mesiacov po tom, ako sa doň nasťahovali. Hoci ešte chýba zopár kúskov nábytku, vládne tu už domáca pohoda. V kuchyni rozvoniava talianske espresso, po dome znie smiech a slovensko-talianske rozhovory, pani Accorsiová pečie a varí... cítiť tu ozajstný domov. Na rozdiel od Sebedína tu manželia majú aj lepší prístup k obchodom, lekárom a službám. A keďže dom je naozaj priestranný (má 6 spální a úžitkovú plochu 198 m2), keď prídu na návštevu deti a ich rodiny z Talianska, je tu dosť miesta pre všetkých. „Deti chodia na Slovensko veľmi rady. Vždy som ich viedla k tomu, aby mali k našej krajine vzťah,“ hovorí pani Accorsi. Dom je dokonca navrhnutý tak, že v budúcnosti by na hornom poschodí mohol pokojne vzniknúť i samostatný byt – stačí, ak sa okno v terajšej obývacej izbe prerobí na vchod vedúci k schodisku, ktoré tu už stojí.

Umenie a priestor

Accorsiovci po väčšinu času využívajú hlavne prízemie, na hornom poschodí sa totiž nachádzajú hosťovské priestory – 4 spálne a kúpeľne. V spodnej časti domu majú majitelia k dispozícii obývaciu izbu s mastencovou pecou, dve spálne, kuchyňu s jedálňou, kúpeľne, špajzu a technickú miestnosť. Nielen pri fasáde domu, ale aj v interiéri si zvolili čisté jednoduché farby, ktoré sa tak rýchlo „neprejedia“ – slonovinovú, tmavý orech a popolavú sivú. „Máme radi čisté farby a málo nábytku. V dome sa musí dobre dýchať,“ hovorí pani Accorsi a so smiechom dodáva, že na horné poschodie chodí iba upratovať. Všetko, čo potrebujú, majú na prízemí. Mysleli dokonca aj na scenár, že by vypadla energia, alebo by sa z kopca, na ktorom je dom postavený, nemohli v zime dostať dole. „Mraznička a špajza sú plné, máme veľké zásoby a záložný zdroj energií. Ak by sme sa nedostali von, prinajhoršom jedlo pripravíme v peci,“ vysvetľuje pani Accorsi. Kým takáto situácia nenastane, tepelný komfort v dome vytvára elektrické podlahové vykurovanie. Keďže väčšiny nábytku a spotrebičov sa manželia museli pri predaji domčeka v Sebedíne vzdať, do tohto domu si zabezpečovali nový. Na jeho výbere si dali záležať – čisté línie, nábytok z masívneho dreva, ktorý zjednocuje miestnosti na prízemí, dopĺňa keramika z Bologne či kuchynská linka vyrobená na mieru stolárom. To, že pani Accorsi má vzťah k umeniu a starožitnostiam, napovedá niekoľko kúskov nábytku a obrazy, ktoré sa nachádzajú v celom dome. Tak teda vyzerá nový domov, ktorý si Accorsiovci s láskou vybudovali na Slovensku. A ako vidia svoje najbližšie roky? Strávia ich naozaj na Slovensku? „Doma je tu i tam. Sme stále v pohybe, veľa cestujeme... lietadlá lietajú, takže do Bologne môžeme ísť kedykoľvek budeme chcieť. Hranice sú našťastie otvorené,“ uzatvára s úsmevom Anna Accorsi, keď nás vyprevádza.

  • 09.02.2018
  • Text: Lenka Krištofová
  • Foto: Miro Pochyba

Zisti viac

Financovanie tejto zmeny

Chcete vedieť viac o úvere bez založenia nehnuteľnosti? Potrebujete nájsť tú najvýhodnejšiu ponuku priamo pre vás? Viac sa dozviete tu.