Trvalo udržateľné bývanie

Čo je to? Prečo by nás malo zaujímať? Ako sa dá takouto architektúrou pomôcť budúcim generáciám? Čo môže pomôcť rozšíreniu používania biologicky odbúrateľných materiálov pri stavbe? Nie je to všetko len móda či politika?

Trvalá udržateľnosť v architektúre – čo je to? Módny pojem s finančným profitom? Alebo komplexná tvorba v súlade s prírodou? Odpovedali nám architekti z www.createrra.sk, www.hrozensky.sk, www.boglearchitects.com a www.citovickyfillo.sk.

Z. Kierulfová, B. Kierulf: Počas života generácie terajších päťdesiatnikov sa počet ľudí na Zemi zdvojnásobil, životná úroveň stúpla a cítime už následky konzumného života. Je potrebná rýchla zmena! Čím skôr začneme, tým budú škody menšie. Udržateľnosť nie je trend, je to nevyhnutný princíp potrebný pre zachovanie ľudského života. Náš ateliér sa snaží byť príkladom – stavby navrhujeme energeticky maximálne úsporné a podľa možnosti z obnoviteľných zdrojov na báze dreva, slamy alebo hliny.

J. Hrozenský: Je nutné rozlišovať architektúru v jej tvorivom procese a stavby, budovy z materiálov, ktoré by mali do budúcnosti zabezpečiť trvalú  udržateľnosť vo výstavbe s cieľom zníženia negatívneho vplyvu na prostredie, v ktorom žijeme. V súčasnosti to chápeme najmä ako znižovanie energetickej náročnosti budovy. Ale čo s architektúrou....? Myslím si, že prvoradá musí byť práve architektúra, tvorivé stvárnenie priestoru a stavby samotnej, akékoľvek energetické požiadavky, aj keď s najlepším úmyslom, sú obmedzujúce a výrazne zdražujú samotnú stavbu.

B. Markechová: Žijeme v dobe trendu trvalej udržateľnosti a energetických certifikácií budov. Populácia ale rastie, prírodné zdroje ubúdajú a menia sa klimatické podmienky. Je teda trvalá udržateľnosť trvalo udržateľná? Inovatívne technológie nám dávajú priestor na posun vpred a na zamyslenie sa nad regeneratívnou architektúrou ako novým štandardom. Nestačí už znižovať spotrebu zdrojov, ale treba sa naučiť navrhovať objekty, ktoré budú zdroje obnovovať a vytvárať nové.

P. Citovický: V našom ateliéri v projektoch navrhujeme viac zelene a verejných plôch, využívame ekologickú energiu a prírodné materiály nie preto, že je to trendové, ale
preto, že chceme, aby ľudia pochopili, že je to potrebné pre ich život.

M. Fillo: Veľa ľudí si povie: „Mňa sa trvalá udržateľnosť bývania netýka.“ Ale laicky povedané pre súčasného obyvateľa Bratislavy, stačí sa pozrieť na záplavy v hlavnom meste, čo je dôsledok množstva asfaltovaných plôch, úbytku zelene a (ne)koncepcia mesta v oblasti hospodárenia s dažďovými vodami.

Udržateľná architektúra často nie je vizuálne pútavá. Do akej miery môže byť takáto architektúra aj esteticky príťažlivá?

Z. Kierulfová, B. Kierulf: Estetický vzhľad závisí len od zručnosti a schopnosti architekta. Udržateľná architektúra musí hlavne aj dobre technologicky fungovať v zime aj v lete. Pri plánovaní sa na to využíva komplexný výpočet a to je pre niektorých architektov problém alebo výzva. Doteraz totiž boli zvyknutí sústrediť sa najmä na vzhľad – teraz je potrebná integrovaná tvorba. Správne navrhnutá stavba nevyzerá len dobre, ale poskytuje aj najvyšší možný komfort počas celého roka.

J. Hrozenský: Architektúra je aj obrazom doby, vypovedá o materiálnej a ideovej stránke spoločnosti. Pozrime sa na výstavbu rodinných domov v satelitoch, ktoré majú z hľadiska urbanistickej rozpínavosti negatívny dosah na životné prostredie a kvalitu života. Aby sme dosiahli energetický minimalizmus, staviame prevažne bungalovy. Konštrukcie sú maximálne zateplené, otvory majú minimálnu veľkosť, nechýbajú solárne panely, tepelné čerpadlá a pod. Malé pozemky a veľkoplošné domy sú uzatvorené do nepriehľadného plotového systému. Nemyslím si, že toto je rodinný dom s vlastnosťami, pre ktoré ho staviame – otvorený, vzdušný, s prepojením na prírodu... Rodinné domy by nemali byť striktne zahrnuté do tohto balíka energetickej samostatnosti.

B. Markechová: Okolo nás je veľa vizuálne nevydarených stavieb a nie sú ani trvalo udržateľné. Trvalo udržateľná architektúra má všetky predpoklady, aby bola krásna
a zaujímavá. Je predsa založená na úžasných princípoch. Záleží na šikovnosti architekta, či dokáže pracovať so zadaním tak, aby bol výsledok vizuálne pútavý
a kvalitný.

P. Citovický: Takáto architektúra určite môže byť kvalitná a esteticky hodnotná, vo svete je mnoho príkladov. Samozrejme, je to v mnohých ohľadoch limitujúce. Myslíme si však, že to stojí za to.

M. Fillo: Na to by som mohol odpovedať protiotázkou: „Je vápenno-cementová omietka krajšia ako hlinená?“

O princípoch takejto architektúry sa u nás hovorí už dlho, ale zdá sa že sa uplatňujú len pomaly. Prečo?

Z. Kierulfová, B. Kierulf: Je potrebné, aby sa do osvetovej kampane viac zapojil štát aj médiá. Ľuďom musíme jasne povedať, že máme celosvetový problém a musíme ho urýchlene riešiť. Treba vyvinúť tlak na výrobcov, aby sa riadili princípmi „z kolísky do kolísky“. Teda aby nepretrvávalo to, že kúpou stavebného materiálu podporujeme výrobu odpadu a devastovanie životného prostredia. Mali by sme prezentovať dobré príklady a vysvetľovať, že niekedy dobré riešenia nie sú investične najlacnejšie, ale majú dlhodobú návratnosť – pre investora aj pre spoločnosť.

J. Hrozenský: Myslím si, že je to preto, že stavať takéto budovy na dobrej architektonickej úrovni je v súčasnosti pre investorov ekonomicky náročné. V tejto problematike treba postupovať v súlade so súčasnou efektívnosťou vynaložených financií a vyvíjať nové dostupné materiály a technológie. V budúcnosti to vidím tak, že drobné štruktúry budú na ústupe a budú prevládať mestské, funkčne integrované štruktúry vo veľkých komplexoch, s tvorivým uplatňovaním inovatívnych technológii a environmentálnych princípov v urbanistickej a architektonickej tvorbe.

B. Markechová: Štandard súčasnej výstavby je založený na niekoľkých faktoroch. Prvým sú legislatíva a technické normy, ktoré majú budovy spĺňať. Niektoré sú zastarané, niektoré prehnané.Týchto predpisov sa investori držia, pretože akýkoľvek nadštandard zvyšuje stavebné náklady a za nadštandard si väčšinový koncový užívateľ stále nie je ochotný priplatiť. Dôležitým faktorom je aj uvedomelosť, či už developera, dizajnéra alebo trhu. Trvalú udržateľnosť určite podporuje trvalé  vzdelávanie, popularizácia a osvojovanie si jej princípov. Dnešná doba plná inovácií poskytne výbornú pôdu pre inteligentné prepojenie pasívnych stratégií, smart technológií a kvalitného dizajnu.

P. Citovický: Je na nás architektoch a projektantoch presviedčať investorov, že sa oplatí myslieť aj na našu budúcnosť a nielen „lacno postaviť a dobre predať“. Nech to našim deťom zanecháme bez toho, aby ich to v budúcnosti zaťažovalo.

M. Fillo: Lepšia informovanosť, osveta, dostupnosť materiálov a v neposlednom rade osobná skúsenosť.

Čo je trvalo udržateľný rozvoj?                                                        
Trvalo udržateľný rozvoj je taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia, respektíve zmeneným k lepšiemu. Znamená uspokojenie potrieb súčasných generácií bez toho, aby bolo ohrozené uspokojovanie potrieb generácií budúcich. Medzi hlavné ciele trvalo udržateľného rozvoja patrí zachovanie životného prostredia pre ďalšie generácie v čo najmenej pozmenej podobe či zmenenej k lepšiemu.

Inšpirácie zo sveta

Motýlie domy v Rakúsku
Vo Viedni pred časom prekvapili architekti bytovým komplexom, ktorý je vykurovaný a chladený iba pomocou geotermálnej energie. V tejto štvrti, obklopenej nádhernými stromami, nechýbajú parkoviská pre elektromobily a stanice na ich napájanie.

Prekvapenie vo Švédsku
Švédske mesto Malmö v jednej zo svojich štvrtí pri mori ukázalo svetu, čo je ekológia v praxi. Domy sú tu totiž ekologicky úplne sebestačné. Energiu, ktorú spotrebujú na kúrenie, prípravu teplej vody a výrobu elektriny, si dokážu vyrobiť z vlastných zdrojov.

Ekologický kemp v Čile
Odborníci realizovali skvelý nápad výstavby trvalo udržateľných domov v Národnom parku Torres del Paine v Čile. Celý svet prekvapili geodetickými obydliami v tvare kupoly, z ktorých niektoré slúžia aj ako komunitné centrum, telocvičňa či bar. EcoCamp Patagonia umožňuje obyvateľom život v dokonalej symbióze s prírodou.

 

  • 09.10.2018
  • Text: Ľudovít Petránsky, Miroslava Juričková
  • Foto: isifa/Shutterstock, Architectour.net, Createrra, Ecocamp, archív respondentov