Syndróm chorých budov

Stáva sa vám, že pri pobyte v niektorých budovách cítite príznaky nepohody, dokonca až ochorenia, ktoré však nemajú zjavnú príčinu? Na vine môže byť syndróm chorých budov, ktorý odborníci označujú za strašiak tisícročia. Právom!

 

O syndróme chorých budov hovoríme vtedy, keď sa viac ako 20 percent obyvateľov alebo užívateľov budovy sťažuje na zdravotné problémy či pocit diskomfortu a tieto príznaky trvajú dlhšie ako dva týždne. Pre tento syndróm je charakteristické, že veľká časť uvedených zdravotných ťažkostí mizne po opustení priestorov budovy.

„Indoorová“ generácia

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko času reálne strávite počas dňa vnútri budov? Doma, v kancelárii, v obchode, vo fitnescentre...? Možno by ste boli prekvapení! Nedávno sa zverejnili výsledky štúdie Indoor Generation, ktorej súčasťou bol prieskum v krajinách Európy a Severnej Ameriky. Ten ukázal, že ľudia majú mylnú predstavu o čase, ktorý trávia zavretí v budovách a aj o kvalite vzduchu v interiéri. Len približne 10 % opýtaných Slovákov si uvedomuje, že v uzavretých priestoroch trávi 21 až 24 hodín denne, teda až 90 % svojho života!

Kedysi ľudia žili viac vo vonkajšom prostredí. Na poli, v lese, na dvore svojich domov. Neboli vystavení vplyvu budov. Dnes je situácia opačná. Každodenné aktivity vykonávame v kancelárii, v škole, v byte či v dome. Varenie, upratovanie, sušenie bielizne, spánok a dýchanie prispievajú k znečisteniu vnútorného ovzdušia, čo môže v priebehu času zvýšiť riziko vzniku astmy a alergií.

Bez svetla a čerstvého vzduchu

Za zhoršenie kvality vzduchu môžu aj rôzne škodlivé a toxické látky, z ktorých sú vyrobené napríklad aj niektoré plastové hračky, čistiace prostriedky a stavebné materiály. Pokiaľ nedôjde k lepšiemu vetraniu súkromných a verejných budov, hrozí, že sa bude zvyšovať počet detí s astmou. Pravdepodobnosť ochorenia sa pri pobyte vo vlhkých a plesnivých budovách zvyšuje o 40 %. Podľa Petra Foldbjerga zo spoločnosti VELUX sa stále viac meníme na „Indoor generation“: „To je taká generácia ľudí, ktorá sa vystavuje dennému svetlu a čerstvému vzduchu počas týždňa len počas presunov do práce alebo školy. Moderný život sa často skladá zo skorého začiatku dňa, rýchlej cesty do práce, kde strávime osem až desať hodín a potom ideme rovno domov, pričom niekedy sa zastavíme v obchode alebo si len rýchlo odcvičíme rutinu vo vlhkom a upotenom fitnescentre.“ A to je aj dôvodom zdravotnej nepohody čoraz väčšieho percenta ľudí.

Moderné administratívne budovy plné nástrah

​Typickým znakom dnešnej doby sú moderné administratívne presklené budovy, v ktorých trávia denne osem a viac hodín tisícky ľudí. V mnohých sa nedajú otvoriť okná, takže môžete zabudnúť na prísun čerstvého vzduchu. Nuž a keď sa v priestoroch dobre nevetrá, zráža sa tam vlhkosť, vznikajú plesne a následne alergie. Cirkuláciu vzduchu tam síce zabezpečuje klimatizácia, ktorá nasáva vzduch z ulice, ale ak sa jej filtre pravidelne nečistia, veľmi jednoducho sa stanú roznášačom baktérií a plesní a citlivejší ľudia to hneď pocítia na svojej zdravotnej nepohode, ktorá sa prejavuje alergickými reakciami či bolesťami hlavy.

Zlé osvetlenie, elektromagnetický smog a chémia

Ďalším problémom najmä administratívnych budov je nevhodné osvetlenie. Optimálne by bolo pracovať len za prirodzeného svetla, ale to je, samozrejme, nereálne. Zaľudňovanie miest nám berie prirodzené svetlo. Ľudia sú často nútení pracovať úplne bez prístupu denného svetla. V tej chvíli si ich oči nie sú schopné od umelého svetla odpočinúť a to pri dlhodobom pôsobení škodí zraku.

Veľmi nebezpečná je obrovská koncentrácia elektromagnetického smogu z počítačov, mobilov či registračných pokladníc. To všetko na relatívne malom priestore. Aj rôzne agresívne chemické náterové látky používané pri realizácii interiérov dlhodobo vylučujú do ovzdušia nepríjemné pachy a chemické prvky.

Všímajte si materiály

Ak chcete mať teda „zdravú“ domácnosť, určite si pred kúpou nábytku naštudujte, z čoho je vyrobený. Dnes už existuje v nábytkárskom priemysle niekoľko emisných tried podľa množstva formaldehydu a ostatných prchavých organických látok, ktoré sa z neho uvoľňujú do ovzdušia.

Čo sa týka podlahovín, vlnený koberec má určite iné a lepšie vlastnosti ako koberec vyrobený zo syntetických vlákien. Tie obsahujú množstvo chemických látok a o ich účinkoch na náš organizmus zatiaľ nevieme všetko. Rovnako je to i s laminátom a linoleom. Drevenej podlahe sa z hľadiska pocitu aj zdravotných účinkov určite nič nevyrovná.

Pri farbách si treba všímať, či sú určené do vnútorného priestoru budovy, alebo do exteriéru. Interiérové farby majú iné zloženie ako exteriérové, ktoré môžu obsahovať vyššie koncentrácie zapáchajúcich látok nebezpečných pre zdravie.

Ako sa brániť?

Samozrejme, nový, bezpečný a absolútne zdravý domov si vie „od podlahy“ postaviť len malé percento ľudí. Čo by však mohol v rámci svojich možností urobiť bežný človek, aby eliminoval negatívne vplyvy syndrómu chorých budov na svoje zdravie? „Odpoveď nie je jednoduchá a závisí od toho, či sa podarí nájsť hlavnú príčinu syndrómu chorej budovy a odstrániť ju. Ak ide napríklad o pleseň v dôsledku kondenzácie vlhkosti, tak je potrebné vetrať a čo najviac kúriť. Ak ide o chemickú látku z nejakého náteru alebo nábytku, mali by sme ju odstrániť. Ak sa však príčinu nepodarí identifikovať, prípadne ak sa nedá odstrániť, postihnutý by nemal budovu užívať,“ povedal nám MUDr. Richard Imrich.

Nuž, treba si teda dôkladne zvážiť, čo všetko sme ochotní a schopní urobiť pre zdravie seba a svojich detí. Porozmýšľať o tom, ako žijeme, ako to zlepšiť, ako sa vyvarovať možným zdravotným komplikáciám, ktoré vyplývajú z nevhodného prostredia či zariadenia, ktoré nás denne obklopuje. To je prvý krok. A ak spoznáme a pomenujeme najväčšia riziká, začnime s ich elimináciou. Naše zdravie  sa nám o pár rokov poďakuje.

Názor architekta: Ing. arch. Michal Ondrejčo

Syndróm nezdravých budov reprezentuje skupinu budov, ktoré boli v rôznych aspektoch zle navrhnuté, a  negatívne ovplyvňujú ľudí, ktorí v nich žijú, pracujú či trávia svoj čas. Najvýraznejší vplyv má na naše zdravie vnútorné ovzdušie. Základným pravidlom pre udržanie dobrej vnútornej kondície ovzdušia je pravidelné a dostatočné vetranie. Fasáda budovy spolu so všetkými otvormi by mali zabezpečovať prirodzenú aeráciu, čo je výmena vzduchu štrbinami, prieduchmi medzi interiérom a exteriérom. Týmto pravidlom by sme sa mali riadiť aj pri rekonštrukciách starších budov. Pri nich dochádza často k neodbornému zatepleniu v kombinácii s využitím nekvalitných plastových okien. Budova tak dostatočne nedýcha a v interiéri sa hromadí vlhkosť, čo vidno napríklad na rosení okien počas zimných mesiacoch. Vnútorné prostredie sa tak stáva vlhkým a podporuje vznik plesní. Samotná budova by mala byť postavená z netoxických, ľahko odstrániteľných materiálov. Základy nesmú prepúšťať vodu a vlhkosť zo zeme a podzemné priestory by mali byť dostatočne odvetrané. V interiéri sa treba vyvarovať využívaniu toxických materiálov, prevládať by mali prírodné. Vnútorné prostredie by malo mať stabilnú teplotu, odvetranie a vlhkosť. Vlastnosti ovzdušia zlepšuje aj využitie zelene. Aj tu, samozrejme, treba dávať pozor na správny výber rastlín. Budovy nás ovplyvňujú aj svetelnými podmienkami. Svetlo má byť pri každej aktivite dostatočné, ideálne prirodzené, no nemalo by byť oslňujúce. Kombinácia dostatočnej plochy okenných otvorov v kombinácii s adekvátnym tienením vytvorí správnu svetelnú pohodu.

Šesť krokov, ktoré vedú ku zdravšiemu vnútornému prostrediu:

Otvárajte okná aspoň tri až štyrikrát denne.

Počas sprchovania majte na kúpeľni zavreté dvere a zapnite odsávač alebo otvorte okno.

Počas varenia zapnite digestor a otvorte okná v kuchyni.

Zbytočne nepáľte vnútri sviečky.

Bielizeň sušte vonku.

Pravidelne upratujte.

Sick building syndrome podľa WHO

Pôvodný anglický názov Sick building syndrome (SBS) oficiálne uznala Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1982. Označuje choroby, ktoré majú ľudia bývajúci či pracujúci v nevhodných budovách. V takých, ktoré sú z postavené na nevhodných miestach, sú v nich použité nevhodné materiály a sú zle navrhnuté. Takéto budovy majú negatívne dopady na naše zdravie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpelo v roku 2002 zdravotnými problémami spojenými so syndrómom nezdravých budov asi 60 % obyvateľov USA a Európy. Novšie údaje zatiaľ nie sú k dispozícii, ale predpokladá sa, že toto percento sa neustále zvyšuje.

  • 22.01.2019
  • Text: Katarína Barošová
  • Foto: shutterstock