Tanečník, hráč aj domáci kutil

Tony Porucha (27) je členom úspešnej tanečnej skupiny The Pastels, s ktorou vystupuje po celom svete. Okrem tancovania sú jeho vášňou aj spoločenské hry a nedávno pričuchol aj k trochu praktickejším aktivitám, ako sú tapetovanie či maľovanie, keďže si s priateľkou prerábali spoločné bývanie.

Prezraďte nám, odkiaľ pochádzate a kedy ste začali tancovať?
Vyrastal som na sídlisku v Trnave a tancovať som začal asi v 14 rokoch. Moja prvá srdcová skupina bola Quattro crew. Tanec má v mojom živote dodnes nenahraditeľné miesto, hoci by som nikdy nepovedal, že sa ním raz budem živiť. Je to sen každého umelca. So skupinou The Pastels sa nám podarilo zviditeľniť a dnes už vystupujeme nielen na Slovensku a v Čechách, ale aj inde v Európe a v Ázii.

Živiť sa svojím koníčkom je snom mnohých ľudí. Cesta k nemu však asi netrvá krátko...
Spočiatku sme ponúkali len tanečné vystúpenia, ale stále sa treba niekam posúvať, vymýšľať niečo nové. Podarilo sa nám vystupovať v televíznych projektoch aj v divadle, neskôr sme vytvorili šou Tron Dance, v ktorej tancujeme v špeciálnych svietiacich oblekoch a vystupujeme s ňou najmä v zahraničí. O chvíľu bude mať premiéru tanečný film Backstage, v ktorom účinkujeme. Neustále sa teda snažíme prichádzať s niečím novým.

Koľko času vám tancovanie zaberie a ako často vystupujete?
Je to rôzne. Niekedy máme tri vystúpenia v priebehu dvoch dní, inokedy týždeň prestávku. Tancujeme aj v televíznych projektoch, kde musíme choreografiu prispôsobiť konkrétnej pesničke. Je to veľmi kreatívne, no zároveň aj veľmi náročné na čas. Stane sa, že za pár dní musíme vymyslieť aj päť choreografií „na mieru“ a to vám potom ide „vybuchnúť hlava“. Ale nesťažujem sa.

Keďže náš časopis sa venuje téme bývania, prejdime teraz od tancovania k nej. Aké bolo vaše prvé samostatné bývanie, keď ste opustili rodičovské hniezdo v Trnave?
Úplne prvý bol podnájom v jednoizbovom byte, kde sme bývali štyria. Ja a môj potkan a kamarát a jeho papagáj. Spali sme na manželskej posteli, no veľká romantika to bola. (smiech) Potom som sa presťahoval do väčšieho podnájmu, kde som už mal samostatnú izbu. Okrem postele sa mi tam zmestila aj klietka, bicie, televízor... Nedalo sa tam síce príliš hýbať, ale mne to nevadilo a bolo to dokonca aj celkom útulné. A potom som spoznal priateľku Dášku a nasťahoval sa sem k nej, do Petržalky.

Rodení Petržalčania a Petržalčanky na toto sídlisko nedajú dopustiť, ale mnohí „prišelci“ mu nevedia prísť „na chuť“ ani po rokoch. Vy ste si zvykli?
Ja som nemal žiadne predsudky. Všetko je tu po ruke, obchody, zeleň, raz-dva ste v meste... So psami vybehneme buď na hrádzu, alebo na voľné priestranstvo tu neďaleko, kde im hádžeme loptičky. Dobre sa nám tu býva. Aké máte susedské vzťahy? Je to iné ako za mojich detských čias, keď sme v jednom vchode bývali aj štyria-piati spolužiaci a rodiny sa navzájom poznali a navštevovali. So susedmi sa tu len zdravíme. Máme tu však jednu sympatickú pani, ktorá nás vždy rada vidí a občas nám prinesie koláčiky. Je to od nej veľmi milé.

Bývate tu s priateľkou zatiaľ sami dvaja s dvomi psíkmi. Obaja umelci, mladí, bezdetní... Nedá mi neopýtať sa, robíte tu často žúry?
Práveže nie. My totiž nie sme veľmi „žúrovacie“ typy. Napriek tomu, že som tanečník, môj párty život je pomerne nudný. Ale prezradím vám našu inú veľkú záľubu. Sú ňou spoločenské hry, ktorých máme naozaj požehnane a neustále zbierku dopĺňame. Takže viac ako párty organizujeme „hracie“ večery. Prídu sem kamaráti, dáme si niečo dobré pod zub a zabavíme sa hraním hier.

Pred Vianocami ste sa s partnerkou pustili do záverečnej rekonštrukcie bytu. Objavili ste v sebe domáceho kutila, alebo takéto veci nechávate radšej na odborníkov?
Áno, niekoľko vecí tu ešte nebolo celkom podľa našich predstáv. Nejaký čas sme to ignorovali, ale pred Vianocami sme sa konečne rozhýbali a dokončili takmer všetko, čo sme mali v pláne. Drobné murárske práce robili odborníci, ale napríklad maľovanie, tapetovanie či obkladanie stien lištami sme zvládli sami dvaja, takže som pričuchol aj ku „kutilstvu“.

A čo ostatné činnosti, ako sú varenie či upratovanie? Nebojí sa tanečník varechy a metly?
Ale nie. Keď varím, tak skôr jednoduchšie jedlá, ako sú cestoviny, ryža, vajíčka či slanina. A upratujeme spolu. Občas sme obaja leniví a necháme poriadok čakať, ale potom nás chytí vyslovene upratovacia mánia a dáme to tu celé do poriadku. V tomto smere si navzájom nemáme čo vyčítať.

Takže najbližšie plány, čo sa týka bývania sú také, že si konečne začnete poriadne užívať tento byt, ktorý dostal „šat“ presne podľa vašich predstáv aj pomocou vašich vlastných rúk?
Áno, koncom roka bolo veľa vystúpení, takže sme si ho ani nestihli veľmi užiť. No a plány do ďalekej budúcnosti máme tiež. Možno by sme sa raz chceli presťahovať do domčeka pri Bratislave, kde by aj tie naše psíky mali väčší komfort. Ale zatiaľ sme tu spokojní. Všetci štyria.

 

Tony Porucha a čo ste o ňom možno nevedeli

  • Tony Porucha je jeho pseudonym
  • Je vyštudovaný mechanik počítačových sietí
  • Býva s priateľkou Dášou Mambou a dvomi pitbulmi
  • Má slabosť na tenisky a dinosaurov
  • Vlastní desiatky spoločenských hier
  • 15. marca bude mať premiéru film Backstage, v ktorom Tony účinkuje

 

  • 09.02.2018
  • Text: Katarína Barošová
  • Foto: Miro Pochyba, Martin Črep