Speváčka Sima Martausová: Chcem žiť tam, kde moji blízki

Keď sa Sima Martausová ozvala po prvýkrát z éteru, mnohí spozorneli. Na prvé počutie bolo totiž jasné, že tento hlas ešte urobí na slovenskej hudobnej scéne poriadny vietor.

O hudbe

- Sima, vy ste sa objavili v šoubiznise s prvým albumom už pred ôsmimi rokmi a váš zástup fanúšikov rastie s každým jedným vydaným nosičom. Mnohí zaregistrovali aj to, že vašou srdcovkou je gospel, už v roku 2009 ste vyhrali Gospeltalent. Povedzte nám niečo viac o tom, prečo ste si vybrali ako svoj životný headline práve hudbu.

Ja som si nevybrala hudbu. Ona si vybrala mňa. Mne by nikdy nenapadlo, že sa budem venovať hudbe tak, ako sa jej venujem teraz. Keď som bola mladšia, chcela som byť architektka, v detstve som chcela byť kozmonautka a až na vysokej škole si ma získala hudba. Až tam som objavila čaro toho, že keď si niekto skladá vlastné piesne a môže ich zdieľať, že je to úžasný dar. Vtedy sa zrodila túžba skladať vlastné piesne aj v mojom srdci a vtedy som aj zložila svoje prvé piesne. Vnímam to ako dar od Boha, o ktorý sa starám najlepšie ako viem, ktorý sa snažím zdokonaľovať a narábať s ním tak, aby prinášal radosť mne aj ostatným.

- Nie každý interpret je aj skladateľ, vy však áno. Je každá pieseň, ktorú zložíte, osobnou výpoveďou? Kde a ako vaše piesne vznikajú?

Takmer každá pieseň ( s výnimkou piesní, pri ktorých mi boli inšpiráciou životy a zážitky iných) je mojou osobnou výpoveďou, skúsenosťou, zážitkom, pocitom. Keď prežívam vo svojom vnútri niečo silné, či už radosť alebo aj smútok, tak sa často stane, že vznikne pieseň a ja ani neviem ako.

- Očakávali ste niekedy, že z vás raz bude obľúbená speváčka? Alebo sa vaše sny skôr uberali iným smerom?

Mojim snom nikdy nebolo stať sa obľúbenou speváčkou, ale skôr robiť radosť svojou hudbou sebe, ale aj iným. Ak moje piesne niekoho tešia, alebo niekomu pomáhajú, je to to najkrajšie, čo sa môže diať.

- Ste známa aj z Radošinského naivného divadla a práve tam ste vraj objavili lásku k hudbe. Jedno od druhého sa zrejme nedá oddeliť, ale aktuálne zrejme hudba vedie?

V Radošinskom naivnom divadle som pôsobila len v jednej hre. Už dlhší čas sa venujem len hudbe, pretože je môjmu srdcu bližšia. Láska k hudbe si ma získala síce už na vysokej škole a keď som prišla do Bratislavy kvôli divadlu, táto láska narástla.  

- Vo svojich piesňach sa venujete aj duchovným veciam, tým medzi nebom a zemou. Aj to vychádza z Vašej osobnej skúsenosti? Prečo?

Bola som síce vychovaná vo viere, ale asi v osemnástich rokoch som zistila, že byť veriacou, mať v Bohu parťáka, mať niekoho s kým môžem mať osobný vzťah, niekoho, kto je schopný robiť aj zázraky, že ma to napĺňa neskutočnou radosťou a slobodou. Dostala som sa do partie dobrých ľudí, s ktorými sme chodievali do hôr, spievali sme v kostole, modlili sa a zdieľali svoje životy.. .a myslím, že aj to bola jedna z vecí, ktoré ma v tom ovplyvnili. Samozrejme aj ten dar živej viery – vnímam ako dar.

O súkromí

- Čo je vašou hybnou silou, máte nejaké životné motto, ktorým sa riadite?

Ak by som to mala pomenovať jednou vetou, tak je to „vnímať čaro obyčajných vecí“... To ma robí šťastnou. A potom je to vďačnosť. Už len za to že chodím, vidím, žijem, mám dobrých ľudí okolo seba. A, samozrejme, cítim silu aj vo viere.

- Ako sa vám darí pôsobiť na svoje okolie vždy usmiatym a pozitívnym dojmom?

Nesnažím sa na svoje okolie nijako pôsobiť.:-) Som taká, aká som. Uvedomujem si, že mám byť za čo vďačná a možno to nejako podvedome vyžaruje aj navonok.

- Ste stále viac známa a populárna, spôsobuje vám to nejaké nepríjemnosti alebo práve naopak?

Mám za sebou už dlhšiu cestu, čo sa týka spievania a nebolo to v mojom prípade nijaké „nárazové.“ Ale naozaj som si prešla všetkým, čím si človek prechádza, keď na niečom pracuje ( a stále na tej ceste som), tak som ani nemala ako pocítiť, že by som sa stala nejaká známejšia alebo „slávnejšia“. Stále si myslím, že som taká istá. Možno už viac ľudí pozná moje piesne, možno viac ľudí príde aj na koncerty, ale stále sa vnímam podobne, ako keď som s hudbou iba začínala.

- To, že sa niekomu podarí v šoubiznise za taký krátky čas to, čo vám, je tak trochu zázrak... Veríte na zázraky? Dejú sa vám v živote?

Na zázraky verím. Verím aj na to, že sa človeku stane, čo sa má stať, ak tomu ten človek nebráni. Alebo naopak – ak na to príliš netlačí. Verím, že bez Božieho požehnania, sú márne naše namáhania – a s týmto robím vlastne aj hudbu. Nie je na prvom mieste v mojom živote a vďaka tomu mám možno taký nadhľad. Nepripúšťam si ani to, že by som bola v nejakom šoubiznise. Robím len hudbu, ktorá ma baví o to viac, ak robí radosť aj iným. To je celé.

Aké máte sny, túžby a plány? Nielen do najbližšieho obdobia, ale aj do budúcna.

Momentálne sa s kapelou venujeme nahrávaniu nového singla a videoklipu, ktorý vyjde už v júni, tak verím, že to dobre dopadne. :-) Čo sa týka iných plánov, pomaly začínam konečne opäť chodiť do hôr a pripravovať sa na leto, kedy by som chcela ísť aj na turistiku niekde mimo Slovenska.

O bývaní

- Simona, vy ste bývali v bratislavskom Starom meste. Prečo ste sa tak po odchode z Považskej Bystrice rozhodli?

Nebývam už v Starom meste, ale na okraji Bratislavy. Z Považskej Bystrice som odišla preto, lebo v Bratislave som začala pracovať, mala som tu kapelu, tak bolo jednoduchšie stretávať sa a skúšať, keď som bola bližšie. Stále tu však nie som usadená, to asi ukáže až čas.

- Ktorý kus nábytku alebo miestnosť v súčasnom bývaní vám prirástlo k srdcu? Viaže sa k tomu nejaký príbeh?

Asi balkón. J Rada chodím ráno von a dýcham čerstvý jarný vzduch. A na druhom mieste mám rada kuchynskú rúru, v ktorej si občas vypekám koláčiky.

- Ako by malo vyzerať vaše vysnívané bývanie? Byt v hlavnom meste alebo domček niekde blízko? Čo tam určite nebude chýbať?

Keď budem mať raz vlastnú rodinu, tak by sa mi určite páčilo bývať v domčeku. Vyrastala som najprv na sídlisku v byte, potom v dome, tak viem porovnať, aké je príjemné ráno vstať a ísť len tak na dvor, nakŕmiť sliepky, natrhať uhorky, jahody... Myslím si však, že aj byty majú svoje výhody. Teraz bývam v byte a páči a mi, že mám susedov. Páči sa mi, že sme tak všetci spolu pod jednou strechou a predsa nie sme.

- Máte nejaký štýl v zariaďovaní, ktorý vás oslovil a ktorý preferujete? (minimalizmus, provence... a pod.)

Páči sa mi jednoduchosť a drevo. Nie veľa nábytku, ani veľa doplnkov, ale len zopár pekných kúskov.

- Ak by ste si mohli vybrať akékoľvek miesto pre život, kde by to bolo?

Asi by toho bolo viac. Páči sa mi aj tu na okraji Bratislavy, lebo v Bratislave žije veľa mojich blízkych. Keby však žili v Tatrách, tak by som sa isto rozhodla žiť radšej tam. Milujem hory. Páči sa mi aj okolie Liptova, Pezinka.  A páči sa mi aj Aljaška. :D Tam by som si vedela predstaviť mať chatku a chodiť tam loviť lososy a dolovať zlato.


.

  • 09.07.2019
  • Text: Miroslava Hýbl
  • Foto: Maruška Jeňová, archív Sima Martausová, Kristiana Kona