Ako žije Michaela Majerníková?

Miška Majerníková je známa nielen z mnohých seriálov. Videli sme ju vo filme Eštebák, v relácii Postav dom, zasaď strom a jej hlas počúvame aj z Rádia Expres. Nepotrebuje však škandály, aby na seba upozornila.

Miška, vyštudovali ste herectvo. Prečo ste sa rozhodli pre takéto povolanie a boli chvíle, kedy ste túto voľbu aj oľutovali?

K herectvu ma priviedol tanec. Tancovala som „od plienok“ a keď som už ako 18-20-ročná tancovala aj v muzikáloch, kolegovia si ma všímali a pýtali sa, či som nepremýšľala o VŠMU. A tak som vyštudovala herectvo. Spája sa v ňom veľa mojich snov, množstvo z nich prišlo cestou. Je to krásne povolanie, ktoré vie ale priniesť aj veľké frustrácie. Takže boli chvíle, kedy som pochybovala a stále pochybujem. Ale už som veľké dievča a myslím si, že si viem veci v hlave vyriešiť a tešiť sa, aké mám vlastne v živote šťastie.

Máte nejaké sny alebo túžby, ktoré by ste určite chceli ešte ako herečka dosiahnuť?

Nikdy som nemala prehnané ambície a ani konkrétne predstavy. Chcela som hrať a mať možnosť učiť sa a zlepšovať. Myslím si, že vek herectvu svedčí, hlava dozrieva, životných skúseností je stále viac a tak dúfam, že budem mať ešte šancu zahrať si peknú výraznú ženskú postavu. A tak isto mám túžbu, aby bolo viac pekných ženských úloh, lebo ten pomer k množstvu mužských, je smutný.

Okrem herectva sa venujete aj v moderovaniu. Či už v televízii alebo v rádiu. Ja som však počula, že nie každý herec dokáže byť aj moderátor. Čo si o tom myslíte vy? Ako sa cítite v tejto polohe?

Súhlasím, nie každý herec dokáže byť moderátor. A ani herec nemôže byť ktokoľvek, kto má veľké sebavedomie. ;) Aj keď to tak niekedy môže pôsobiť. Dostatočné sebavedomie je ale pri herectve veľmi dôležité. Priznávam však, že v polohe moderátorky som sa dlho necítila komfortne. Napriek tomu, že som vlastne moderovala od základnej školy, len som si to neuvedomovala. Všetky školské besiedky a programy pre rodičov, tam som si zrejme odskúšala prvé spätné divácke reakcie. Väčší pokoj v tejto polohe prišiel až časom a skúsenosťami. Stále sú moderovania, ktoré ma stoja veľa síl, a preto ich tak často nerobím. A potom sú také, kde je to možno aj o hraní - a je to taká kombinácia ako napríklad v hobby magazíne Postav dom, zasaď strom. To mi je blízke a je mi tam dobre. Rádio tiež. Tam sa aj stále veľa  učím a som veľmi rada, že som sa na to dala.

Aj napriek svojmu povolaniu na seba neupozorňujete škandálmi, ani výstredným životným štýlom ako niektorí vaši kolegovia z branže. J Stretla som sa s tým, že niektorí si práve takto chcú „nahnať“ nové pracovné príležitosti a titulky v novinách, aby sa na nich nezabudlo...  Ako to vnímate vy?

Vždy som mala pocit, že ak mám dostať prácu, tak sa mi to nepodarí kvôli tomu, že pôjdem s niekým na pivo alebo budem postávať na večierku, kde sa necítim dobre, lebo tam nikoho poriadne nepoznám. Ak tam mám ísť a zabaviť sa, stretnúť priateľov, tak veľmi rada. Ale inak je to pre mňa ako za trest a radšej si zahrám doma karty so synom. A to myslím vážne. Takže neviem ani poriadny škandál urobiť.;) Nemám to v povahe. Každý sme nejaký.

Máte medzi hercami alebo kolegami nejakých skutočných priateľov? Je vôbec možné, aby šoubiznisové priateľstvá fungovali? Nie je konkurencia silnejšia ako akákoľvek dobroprajnosť? 

Samozrejme. Toto sú predsudky. Medzi hercami mám veľa priateľov a všetkým im doprajem a držím palce. Som rada, že nezávidím. Táto vlastnosť ma obišla a som za to nesmierne vďačná. Skôr ma niekedy zamrzí, prečo som nejakú príležitosť nedostala aj ja, ale to už je iná téma.

Ako zvládate kariéru herečky, moderátorky a mamy? Čo je pre vás absolútnou životnou prioritou?

Byť mamou a tráviť čas so svojím synom je priorita priorít. Bez debaty. Nikdy som si ani nemyslela, že to bude inak. Naozaj veľmi milujem svoje dieťa a chcem byť s ním, kým on chce byť tak veľmi so mnou. Už teraz trpím vedomím, že sa to raz zmení a nebude mať potrebu tráviť so mnou toľko času.

Ste mamou malého syna, spoznáva vás na obrazovke alebo v rádiu? Vníma, že jeho mama je možno známejšia ako iné mamy? Pôjde vo vašich šľapajach, čo sa týka povolania?

Toto u nás vôbec neriešime. Matúš má sedem rokov, takže áno, už si občas všimne, že som v televízii a počuje ma z rádia, ale neviem, ako to ukladá v tej svojej makovici. Je to proste maminkina práca. Vysvetlite dieťaťu, že maminka sa v telke len na niečo hrá. Zdá sa mi to absurdné a asi potrebujem, aby na túto tému ešte dorástol. ;) Okrem toho pozeráme v televízii viac-menej len rozprávky. V tých animovaných veľa nehrám.;) A pevne verím, že v mojich šľapajach  nepôjde.

Ste rodená Bratislavčanka. Nikdy ste teda nemuseli riešiť dilemu, či bývať v meste alebo na okraji – v nejakom satelite? Ste mestský človek? Vedeli by ste bývať na dedine? Aké sú podľa vás výhody života tam, kde ho žijete teraz?

Vždy som bola mestský človek a asi stále som. Ale priznávam, že vekom sa zo mňa stáva väčší Mizantrop a potrebujem byť častejšie sama. Veľmi vyhľadávam prírodu a ideálne miesta, kde nie je veľa ľudí. Preto aj bývam ďalej od centra, v mestskej časti blízko stromov, riek a cyklistických trás. Práve toto považujem za najväčšiu výhodu – stále som v meste a napriek tomu blízko prírody. Aj keď doprava začína byť neúnosná. Neviem, či by som zvládla nastálo žiť v dedine, ale chatu na víkendy by som tam prijala.

Ako by ste opísali svoje bývanie? Ako ste si vyberali byt, ako ste ho zariadili a k akému štýlu inklinujete?

Bývanie sme hľadali blízko toho, ako sme bývali predtým. Aby sme neboli ďaleko od našich rodičov a zároveň neopustili zázemie priateľov, ktoré sme už mali. Pre mňa je najdôležitejšie mať v byte veľa svetla, dostatok priestoru a veľa dreva. Čiže zrejme inklinujem skôr k vidieckemu štýlu. Ale páči sa mi kombinovať do toho prvky z iných štýlov. Hlavne nech z toho ide pohoda, nech máte chuť sa prikryť dekou, dať si dobrý čaj a otvoriť príjemnú knihu.

Ak by ste si mohli na život vybrať akékoľvek miesto na Zemi, kde by to bolo a prečo?

Človek je podľa mňa najradšej vždy tam, kde si vytvorí zázemie. A to nám, prirodzene, vo väčšine prípadov tvorí rodina. Takže tu mi je dobre. A vždy mi je tu lepšie, keď idem do sveta a zistím, ako to je tam. Potom mi je doma ešte lepšie. Trošku viac by som ale chcela do toho sveta chodiť, tak snáď časom ...

V závere minulého roka ste oslávili okrúhlu 40-tku. Je to vek, kedy ľudia zvyknú bilancovať, hodnotiť, obzerať sa za seba... Čo vnímate ako svoj doteraz najväčší úspech, s čím ste spokojná a čo v nasledujúcej 40-tke určite nechcete zmeškať?

Neviete, kedy sa to stalo? Štyri dekády. Lebo ja neviem. ;) Som rada, že mám syna, naozaj som. Veľmi by som chcela, aby bol šťastný a veselý. Som rada, že môžem povedať, že robím prácu, ktorú mám rada. Považujem to za veľmi dôležité a viem, že nie každý má také šťastie. A som rada, že si viem urobiť čas na veci, ktoré považujem za vitálne. Chcem sa o seba starať a mať sa rada, aby mohli aj ostatní. Takže nechcem zmeškať nič, čo pokladám za dôležité, nechcem byť v strese a naháňať sa. Žiť pekne.

Čo neviete o Miške Majerníkovej?

Voľný čas trávim:
V prírode, pri dobrej káve alebo
s priateľmi pri pohári dobrého vína

Film, ktorý si pozriem aj po x-tý raz:
Pupendo, Pelíšky, Láska nebeská,
Deadpool, „tarantinovky“ a mnohé iné

Jedlo, ktoré varím najradšej:
Milujem väčšinu jedál, ktoré mi uvarí
niekto iný

Miesto, na ktoré sa s radosťou
vraciam:
Chorvátsko

Zážitok, na ktorý nikdy
nezabudnem:
Narodenie môjho syna


 

  • 10.02.2020
  • Text: Miroslava Hýbl
  • Foto: Jozef Strapák, Matúš Lago, archív Michaela Majerníková