Ako býva spisovateľka Coddington?

Po páde newyorských dvojičiek odišla za veľkú mláku. Mesto a jeho tep ju uchvátili, stretla tam osudového muža, usadila sa, porodila deti a, žiaľ, aj ovdovela. Pred šiestimi rokmi sa spisovateľka Andrea Coddington vrátila domov na Slovensko.

Dva roky po návrate si žila v prenajatom byte, už to tak ale nie je, však?

Veru, nie je. Už štyri roky bývame v štvorizbovom byte s rozlohou 100 metrov štvorcových. Nachádza sa na trinástom poschodí a je z neho fascinujúci výhľad na Bratislavu. Kúpila som ho ako holobyt a postupne, bez pomoci dizajnéra, som v ňom vytvárala domov pre seba a pre svoje deti. Keď som do bytu prišla prvýkrát, bola tu len kúpeľňa, toaleta a dvere.

Potrpíš si na dizajnové kúsky?

Absolútne nezáleží na hodnote obrazov, ani na tom, koľko ma stálo zrkadlo v jedálni alebo akú hypotéku splácam. Pre mňa majú všetky kúsky u nás doma, či už nové alebo darované, predovšetkým spomienkovú hodnotu. Mám náš byt rada presne taký, aký je. S jeho farbami, vôňou, espritom. Je to vzdušné a hlavne mimoriadne príjemné rodinné miesto.

Čím si sa riadila pri výbere zariadenia?

Nemala som konkrétny kľúč, podľa ktorého by som vyberala jednotlivé kúsky. Ich spojenie do jedného celku je oveľa banálnejšie, ako by sa mohlo zdať. Čo sa mi páčilo a mohla som si to dovoliť kúpiť, je tu. Každý solitér má svoju vlastnú históriu. Či už ide o africké sochy, stôl z naplavovaného dreva, ručne vyrezávaný obraz z jedného kusu dreva, ktorý som zjednala na trhu v Dubaji od Senegalčanov. K niektorým kúskom mám dokonca certifikáty, že sú jediné na svete.

Ktoré miesta si zaslúžia v tvojom živote pomenovanie domov?

Mám tri domovy. Milovanú Radošinu, kde som vyrastala a kde som naozaj doma. Milujem jej kolorit, ľudí, chodím na futbal, okopávam v záhradke, brázdim v lete na bicykli jej ulice a grilujem v altánku rodičovského domu. Druhý domov je určite Bratislava, aj keď v Petržalke stále šoférujem s navigáciou. Žijem ale blízko trhoviska, športovísk, Starého mesta, chodím behať na Železnú Studienku. Tretím domovom je New York, lebo sa v ňom nikdy nebudem cítiť ako na návšteve. Aj keď tam fyzicky nie som, patrí mu miesto v mojom srdci.

Dlho si žila v zahraničí, ako sa ti tam bývalo? Rozhodujú sa ľudia za hranicami Slovenska pre hypotéky alebo bývajú v prenajatých bytoch?

Býva sa mi dobre tam, kde sa dobre cítim. Samozrejme, New York je mesto, kde biznis prenajímania bytov funguje, pretože tam je človek len na chvíľu, alebo sa z rôznych dôvodov nechce viazať pôžičkou. Aj samotní New Yorčania, ktorí si nekúpili byt už v minulosti za výhodných podmienok, si v meste byty prenajímajú a radšej si zaobstarajú víkendový dom niekde inde.

Menili sa v priebehu života tvoje predstavy o bývaní?

Rada a často rojčím o tom, ako zrekonštruujem, zateplím a zmodernizujem rodičovský dom v Radošine. To sa nemení. Jasné, že niekedy si predstavím palác, ale načo by mi bol a kto by ho upratoval? Teraz a takto som úplne spokojná.

Kto je Andrea Coddington?

 

 

Andrea Coddington pochádza z Radošiny. Vyštudovala žurnalistiku v Bratislave, pracovala v STV a v rádiu Koliba (neskôr Okey), kde vytvorila spravodajský tím.

V januári 2002 odišla do USA ako zahranično-politická spravodajkyňa. Bola šéfredaktorkou slovenského denníka vychádzajúceho v Amerike. Debutovala autobiografickou knihou Mal to byť pekný život (2009), v roku 2014 vydala biografickú knihu o Jozefovi Bednárikovi.

Jej najnovším dielom je kniha je Dedičný hriech o mladej žene Dorote z Bratislavy, ktorá stretne svoju osudovú lásku na potulkách Talianskom. Malý syn otvorí Dorote skrinku tajomstiev a priznaní, ktoré menia všetko. Niektoré hriechy sú totiž dedičné, pykajú za ne celé generácie…

  • 04.03.2019
  • Text: Kristína Falťanová
  • Foto: Miro Pochyba