Ako býva Michal Petrík?

Keď sme vstúpili do jeho bytu, mali sme pocit, že sa v ňom poriadne vybúril nejaký šikovný dizajnér. Nie je to však tak. Michal Petrík síce neskrýva záľubu v tomto odbore, ale profesionálne sa mu nevenuje. Je totiž jedným z najtalentovanejších fotografov svojej generácie.

- Ste vyštudovaný automechanik a profesionálne sa venujete foteniu. Patríte medzi našich najšikovnejších a najznámejších fotografov. Aká bola cesta od áut k fotoaparátu?

Od mala som chcel byť automechanikom, alebo kamionistom. :) Paradox je, že fotenie nikdy nebol môj koníček. Nič som o tom nevedel. Život býva nevyspytateľný. Bola to náročná cesta. Dlho som sa hľadal a nevedel, akou cestou sa vybrať. Stále som sa chcel nejakým spôsobom držať pri autách. Istý čas som aj mal vlastnú autoumyváreň. No stále to nebolo to pravé orechové. Vtedy som sa však dostal k práci, vďaka ktorej som začal používať Photoshop a neskôr som fotil aj takzvané textúry. Trvalo ale ešte nejaký čas, kým som si uvedomil a jedno ráno som si povedal: Prečo nefotiť aj ľudí a prečo sa nevypracovať na top fotografa? Hoci som nikoho nepoznal, bol som - a aj som - obyčajný chalan, ktorý sa nebojí snívať v reálnom živote odvážne sny a ísť si tvrdo za tým, čo som si zaumienil. Pamätám si, ako som sa pohádal s bývalou priateľkou, keď chcela ísť na dovolenku a ja som povedal, že nejdem, lebo peniaze, ktoré som si zarobil, som nechcel minúť na dovolenku, ale na môj prvý fotoaparát. :) 

- Ako sa vlastne stalo, že vás začali vyhľadávať celebrity a odrazu bol z vás dvorný fotograf mnohých známych tvárí z nášho šoubiznisu?

Stalo sa to nejako samo. Začal som fotiť, fotky sa pomaly šírili medzi ľudí a začal byť o ne záujem. Raz mi zazvonil telefón a ozval sa manager tanečníkov Johnyho Mečocha a Lady Mel. Povedal, že im vypadol fotograf a chcel vedieť, či by som to nevzal. Ja som, samozrejme, nezaváhal a išiel som. To boli prví známi ľudia, ktorých som fotil a fotky mali obrovský úspech. Bol to neuveriteľný pocit, keď sa postupne začali viac a viac ozývať čoraz známejší ľudia. Spočiatku to boli hlavne naši reperi, na Slovensku asi nie je ani jeden, čo by nemal moje fotky. :-) A v roku 2013 mi raz zavolal aj Rytmus. A po fotení s ním sa už spustila lavína. Všetci ma už začali brať úplne inak. Pre mňa to bola veľká česť a bol som nesmierne vďačný - a stále som, že ľudia chodia za mnou, dávajú sa fotiť a dôverujú mi. A, samozrejme, nielen tí známi ludia ale aj bežní.

- Stáva sa, že vám celebritní klienti hovoria do vašej práce a snažia sa, aby ste fotili podľa ich predstáv?

Nie, to sa mi hádam ešte nestalo. Skôr by som povedal, že prídu so strachom, čo ich čaká. :-) Ja sa vždy opýtam, na aký účel potrebujú fotky, akú majú približnú predstavu, ukážu mi outfity a zvyšok je na mne. Prídu, pretože vedia, aká je moja práca a že mi do toho hovoriť netreba. Že ja som ten, čo vie, čo má robiť. Oni zas vedia, čo majú robiť na pódiu či pred kamerou. Skôr to býva opačne. Necelebritní klienti niekedy “vedia fotiť” lepšie. :) Ale ja si vypočujem každého a snažím sa splniť ich predstavy. Svoj rukopis však nemením.

- Majk Spirit, Rytmus, Kali, Eva Máziková,Zuzana Belohorcová, Twiinsky, Anita Soul, Igor Kmeťo, Tina... to je len zopár mien, s ktorými ste spolupracovali. Prezradíte, kto z nich je váš obľúbenec a kto naopak nie?

Nerád by som niekoho urazil. :-) S každým sa mi dobre pracuje a s každým sa rád pri fotení stretnem. Každý z nich je svojský a iný. Ale ak už musím odpovedať priamo na vašu otázku, tak mám rád Rytmusa. Má totiž jedinečný štýl. Je to fenomén. Jeho som fotiť naozaj chcel ešte predtým, ako sa ozval. On je človek, ktorý si vyberá len to najlepšie a pracuje s najlepšími. Ale mám veľmi rád aj Kaliho, pretože je ľudský a skromný. Výborne sa s ním spolupracuje, pretože sa nerád fotí a tak naša práca trvá vždy len krátko. Sotva príde a už aj spokojný odchádza. :-)

- Okrem fotenia je vaše hobby aj dizajn. Vidíme to na vašom byte. Je naozaj krásny.

Ďakujem pekne. Dizajn mám rád už dlho, vždy ma to fascinovalo, ale dlho som len obdivoval, ak som videl niečo pekné. Je to podobné ako s fotkou. Dávam von svoje myšlienky a predstavy a zrealizujem ich. Mám rád, keď sa z mojej práce ľudia tešia. Dávam do toho tiež niečo zo seba, ako pri fotografovaní. K dizajnu som sa odhodlal až tento rok a s bytom mi pomáhal kamarát, ktorý moju predstavu zhmotnil. Teraz by som si to už ale robil všetko sám. 

- Kde žijete a prečo ste si na život vybrali práce toto miesto?

Som rodák z Oravy, načo som veľmi hrdý. Ako malý chlapec som sa spolu s rodičmi a sestrou presťahoval do Trnavy a tu žijem doteraz. Som tu spokojný. Trnava je pekné mesto a nie je tu zhon veľkomesta. Celú ju prejdete na bicykli a všade sa jednoducho a rýchlo dostanete. Čo v Bratislave neplatí. :) Trnava má dobrú polohu, je blízko k hlavnému mestu, aj k iným väčším mestám. Niekedy som rýchlejšie na fotení v Bratislave ako klient z Bratislavy, ktorý sa musí prebojovať cez zápchy a kolóny. Musím sa ale priznať, že kým som si kúpil byt, chcel som žiť v Bratislave. No zmenil som názor, zostal som verný Trnave a som tu spokojný. Mám tu rodinu a blízkych kamarátov.

- Kde a ako ste bývali predtým, než ste našli svoje miesto v tomto byte? Ako sa vám tu býva?

Než som si kúpil byt, býval som u rodičov v rodinnom dome na okraji Trnavy, no nie ďaleko od centra. Takže som “domový” typ. Stále tam rád chodím a trávim čas hlavne v lete. Na byt som si musel chvíľu zvykať. Preto som si ho aj vyberal tak, aby som sa tu cítil ako v dome. Vrátane lokality, prostredia, počtu obyvateľov. Býva sa mi tu dobre, mám málo susedov, je to tu veľmi pokojné. Nie je to klasické sídlisko, kde je bytovka vedľa bytovky. A je tu aj veľa zelene.

- Váš byt zrejme očarí všetkých milovníkov moderného dizajnu a minimalizmu. Povedzte nám, prosím, viac o tom, prečo ste sa rozhodli práve pre tento štýl bývania.

Neraz sa mi stalo, že byt očaril aj majstrov, keď prišli niečo dorábať. Hovorili, že je vraj iný, než byty, na aké sú zvyknutí. Čo ma, samozrejme, veľmi teší. Rád robím veci inak a to platí nielen pri fotení. Som veľký detailista, mám rád súhru farieb tvarov a vzorov. A mám rád jednoduché veci, preto sympatizujem s minimalizmom. Samozrejme, moja fantázia mala v tomto byte tiež svoje hranice, ale som spokojný a cítim sa tu dobre. Viac sa vybúrim v rodinnom dome. :)

- Svoj byt ste predpokladám aj rekonštruovali.Čo vám dalo najviac zabrať? Boli to svojpomocné práce alebo ste si najali nejakú firmu? Je niečo, čo by ste už dnes spravili vo svojom byte inak?

Áno, byt som kupoval v pôvodnom stave a to doslova. Presne taký som však chcel, aby som si ho mohol prerobiť podľa svojich predstáv. Pri rekonštrukcii mi veľmi pomohol aj môj kamarát Mário Ďuriš, za čo som mu veľmi vďačný. A čo mi dalo najviac zabrať? Suseda, ktorá býva nado mnou a bola veľmi “rada”, keď som búral nosnú priečku medzi kuchyňou a obývačkou. :) Samozrejme, mal som povolenie od statika, inak by som to nerobil. No dnes už môžem povedať, že to bol asi najväčší masaker počas celej rekonštrukcie. Veľa vecí som si robil aj sám. Kompletné vypratanie, odstránenie starých tapiet, búranie jadra, ľahkých tehlových nenosných priečok, trhanie parkiet. Ale na búranie nosnej steny som zavolal firmu, ktorá to spravila. Od zbúrania, upratania odpadu až po osadenie oceľového nosníka. Aj napriek tomu, že sa mi môj byt páči a som spokojný, určite by som už veľa vecí spravil inak. Nešiel by som už do takého minimalizmu, skôr by som zvolil trošku teplejší “mood” bytu, ale stále s prvkami jednoduchosti. Ale každému sa asi po istom čase žiada nejaká zmena. 

- Pre mnohých z nás je to veľká dilema. Byt v meste alebo dom v nejakej satelitnej oblasti? Ako by ste sa rozhodli vy?

Nikdy som netúžil po byte priamo v centre. V budúcnosti chcem určite dom. Byt som bral ako dočasné riešenie pre slobodného workoholika a donedávna som v ňom bol sám. Vtedy to bola ideálna voľba. Ale ak budem mať rodinu, potom chcem určite aj dom. A to znamená, že to bude niekde v satelitnej časti Trnavy. Dom je pre rodinu určite lepšia voľba a je super vyjsť na terasu, neriešiť susedov, ani to, či som si pustil hlasnejšie hudbu.

Kto je Michal Petrík?

Rodák z Oravy, ktorý má v rámci fotografovania svoj špecifický rukopis. Jeho fotky vďaka tomu mnohí nazývajú „petrikofky.“ Patrí  do top rebríčka slovenských fotografov, ktorého vďaka pozitívnemu prístupu a skromnosti  spoznáva čoraz viac ľudí. Milovník áut, fitnes a zdravého jedla.

 

 

  • 21.02.2020
  • Text: Miroslava Hýbl
  • Foto: Michal Petrík