Zveľaďovanie ako záľuba

Bytové domy v Petržalke už majú čosi „odžité“. Predsa len, začali sa stavať na prelome 70. – 80. rokov a odvtedy sa v nich premlelo množstvo ľudí. Niektorí tu bývali dočasne, iní dlhodobo. Z malých detí, ktoré sa tu narodili, medzičasom vyrástli dospeláci a dnes už majú vlastné deti.

Podobne, ako sa menili obyvatelia, bolo nutné všeličo vymeniť a opraviť aj v panelákoch. Avšak väčšina petržalských bytových domov začala komplexnejšiu obnovu realizovať až v uplynulých rokoch. A ak ju zatiaľ neabsolvovali, pravdepodobne o nej v súčasnosti aspoň uvažujú. Čoraz viac totiž narastá povedomie o tom, že v obnovenom dome sa býva komfortnejšie, s nižšími nákladmi a zvyšuje sa aj estetická hodnota nehnuteľnosti. Svedčí o tom aj príbeh bytového domu na Smolenickej ulici.

Nenápadný, ale iný

Dvanásťposchodový bytový dom na Smolenickej ulici č. 18 bol postavený v roku 1986. Stojí v blízkosti nákupnej zóny so supermarketmi a sám osebe je architektonicky nenápadný, ničím nevyniká, ani sa nijako špeciálne nelíši od desiatok iných podobných domov v okolí. Rozdiel je len v tom, že už z diaľky si môžeme všimnúť, že bol zateplený. Napovedá tomu pieskovo-béžovo-modrá fasáda, ktorá kontrastuje s fasádami iných domov v okolí. A ako to už býva, za každým obnoveným domom sa skrýva príbeh a väčšinou aj človek, ktorý zmeny inicioval. V tomto prípade je ním Ivan Nemček, zástupca vlastníkov bytov.

Stačí jeden nadšenec

Pán Nemček nás víta v spoločenskej miestnosti na prízemí. Spočiatku sa čudujeme, že tu takýto priestor nachádzame, veď len máloktorý z takýchto dvanásťposchodových domov dokázal zmeniť práčovňu a mangľovňu na príjemné miesto, kde sa môžu susedia stretnúť na vianočnej kapustnici, alebo v prípade potreby zorganizovať rodinnú oslavu. „Áno, krstným otcom tejto myšlienky som ja,“ odpovedá I. Nemček na našu otázku, kto prišiel s touto ideou. „Stačí jeden nadšenec a keď sa k nemu pridá zopár ďalších, ide to,“ hovorí so smiechom, kým sa rozhliadame vôkol seba. Vedľa spoločenskej miestnosti s dlhým stolom, vymaľovanej veselými farbami, sa nachádza aj komfortne vybavená kuchynka a k dispozícii je tu i sociálne zázemie. „Práce sme robili sami, materiál bol hradený z Fondu opráv,“ upresňuje Ivan Nemček. Nápad premeniť nevyužívaný priestor na spoločenskú miestnosť vznikol pred desiatimi rokmi, no ani zďaleka nezostalo iba pri rekonštrukcii tejto miestnosti. Dom čakali ešte oveľa zásadnejšie zmeny.

Polovičná spotreba tepla

Peniaze, ktoré si obyvatelia nasporili vo fonde prevádzky, údržby a opráv, vložili na stavebné sporenie v PSS. Vďaka tomu dostali výhodnú ponuku na financovanie väčších zmien. „Začalo to nevinne, drobnými opravami a úpravami v bytovke, no v roku 2009 sme sa rozhodli zatepľovať,“ spomína I. Nemček. „Zobrali sme si úver na desať rokov. Samozrejme, bolo potrebné urobiť v dome menší lobing. Ale nakoniec sme sa všetci zhodli, že zateplenie je potrebné.“ Dvanásťposchodové domy, ako je ten na Smolenickej, sa vyznačujú tým, že v nich boli naprojektované kopilitové steny. Priestor chodby bol vďaka nim pri výťahoch síce krásne presvetlený, no veľkou nevýhodou kopilitov boli tepelné straty. „Akoby ste tam nemali nič. Tepelné úniky boli obrovské a navyše tadiaľ pretekalo. V rámci zatepľovania sme ich nahradili murovanou stenou a klasickým oknom,“ opisuje zástupca vlastníkov bytov. Zatepľovanie prinieslo domu pozitívne zmeny. Už pri príchode nás nad vstupnou bránou upútala ceduľa s nápisom: „Tento dom spotrebuje 700 GJ tepla za rok, podobný, nezateplený dom spotrebuje 1 400 GJ za rok“. Navyše, podľa slov Ivana Nemčeka, obyvatelia „na vlastnej koži“ pocítili, že sa im po zateplení býva komfortnejšie.

Výťahy a obklady

Novinkou z minulého roka sú zrekonštruované stúpačky a novučké výťahy. „Každý byt má protipožiarne uzavretú inštalačnú šachtu. Keby nebodaj došlo k požiaru, nevznikne komínový efekt,“ hovorí Ivan Nemček. Spoločne sa ešte vyvezieme peknými novými výťahmi až na dvanáste poschodie a po schodoch vyjdeme ešte vyššie – do strojovne, kde si chceme pozrieť novú výťahovú techniku. Na dverách, cez ktoré vchádzame do strojovne, je nasprejovaný červený nápis: „I love hip-hop“. „Tieto priestory boli kedysi otvorené, mládež tu mohla voľne pobehovať. Zažili sme tu veru aj zložitejšie časy,“ spomína Ivan Nemček. V dome je dnes „pre istotu“ a „pre čistotu“ nainštalovaný kamerový systém so siedmimi kamerami. Onedlho pribudne aj ôsma.

Starajú sa viacerí

Ivanovi Nemčekovi so zveľaďovaním domu pomáhajú viacerí šikovní susedia. Prácu majstra obkladača môžeme vidieť po vstupe do brány, v okolí výťahov. Aj záhradku pred domom si vybudovali obyvatelia a ďalej sa o ňu starajú. „Nášmu domu teraz už nič nechýba, občas len vymeníme protišmykové podložky pri bráne a k výťahom onedlho doplníme ešte jedny dvere, aby sme vytvorili zádverie a aby nám v bráne zbytočne neprefukovalo,“ opisuje drobné plány do budúcnosti Ivan Nemček. Našťastie, v tomto dome neplatí to, čo v iných podobných panelákoch, že obyvatelia zatvoria bytové dvere a o viac sa nestarajú. Bytový na Smolenickej ul. č. 18 je dôkazom toho, že keď sa spojí viacero ľudí, ktorí majú technickú zručnosť a zaujímajú sa o kvalitu bývania v dome, obnova (aj vrátane premeny nevyužitých priestorov na spoločenskú miestnosť) sa dá hravo zvládnuť.

  • 16.02.2017
  • Text: Lenka Krištofová
  • Foto: Miroslav Pochyba