Obnova historického domu

Pred rokom 1989 sa v bývaní kládol dôraz na „moderné a nové“. Staršie domy, ktoré nespĺňali predstavu o modernom socialistickom bývaní, chátrali, prípadne boli do ich architektúry robené necitlivé zásahy. Mnohé sa z takéhoto zaobchádzania spamätávajú dodnes.

Rekonštrukcia takýchto objektov je však technicky náročná a navyše aj finančne nákladná. A keďže aj v obyčajnom panelovom dome sa obyvatelia často nevedia dohodnúť na obnove, neprekvapuje, že v historických budovách býva problém so začatím rekonštrukcie ešte vypuklejší. Preto takéto domy často chátrajú, nezriedka až dovtedy, kým nie sú v havarijnom stave. Napokon to môže dospieť i k tomu, že jedinou možnosťou je asanácia. Mestá a ich obyvatelia tak prichádzajú o cenné budovy a s nimi aj o kus histórie.

Dom v centre Košíc

V prípade domu na Mäsiarskej ulici v Košiciach treba k všetkým spomenutým faktorom prirátať aj ďalšiu okolnosť – finančnú a organizačnú náročnosť obnovy zvyšuje aj veľká rozloha objektu. Dom v tvare „U“ totiž zasahuje až do troch ulíc – Hlavná, Mäsiarska a Uršulínska. Veľkorysosť bytových i nebytových priestorov robí z tejto budovy ťažko zvládnuteľnú, na údržbu náročnú nehnuteľnosť. Aj napriek tomu sa tento dom podarilo dostať z havarijného technického stavu a výrazne esteticky mu pomohla aj renovácia fasády.
 

Chátranie a hrubé zásahy

História meštianskeho domu na Mäsiarskej ulici siaha až do stredoveku. Stavebné jadro a časť muriva pochádza totiž ešte z 15. storočia. Obvodové a medzitraktové murivá však boli založené v 16. a 17. storočí. Dnes sa teda budova považuje za renesančnú. Postupom času sa však v tomto dome navrstvili všetky historické obdobia. Dom bol viackrát prestavovaný a niekoľkokrát zmenil svoj charakter. Asi najvýraznejšou zmenou bola prestavba na dvojpodlažnú palácovú stavbu počas barokového obdobia (dom vtedy získal aj neskorobarokové a klasicistické klenby). Neskôr bol pôvodný prejazd zo strany Hlavnej ulice zastavaný – rovnako ako aj v ďalších objektoch na Hlavnej ulici, i tu vznikol obchodný priestor. Nie všetky zásahy do budovy však boli v minulosti citlivé a v 80. rokoch 20. storočia už dom chátral.

Stav na zaplakanie...

„Keď som sa sem mala prisťahovať, vnučka, ktorá sa na tento byt išla pozrieť so mnou, sa skoro rozplakala. Spýtala sa ma, či to myslím vážne. Dlhé roky sa tu nerobilo vôbec nič, takže si to viete predstaviť. O dobrom bývaní sa veľmi nedalo hovoriť,“ spomína Irena Pšeničková, ktorá sa do domu nasťahovala v roku 2002. Práve ona sa o dva roky neskôr stala predsedníčkou spoločenstva vlastníkov bytov a pustila sa do obnovy, ktorá dom dostala z najhoršieho. „Technické veci nikdy neboli mojou srdcovkou, ale chcela som tu bývať a nechcela som žiť v takom neporiadku, a tak sme sa do toho pustili. Navyše, som dosť akčný človek,“ vysvetľuje svoju motiváciu.

Čo zachrániť skôr?

Ako prvé bolo nutné riešiť obrovské úniky vody, ktoré majiteľov bytových i nebytových priestorov trápili najviac. „Boli také veľké, akoby sme mali bazén. Na dvore sme mali mláky a keď sme zem rozkopali, nečudo, že sme zistili, že trúbky sú deravé,“ spomína predsedníčka. Po renovácii spotreba vody rapídne klesla – zrazu bola za celý rok taká, ako predtým za štvrťrok. V dome však toho bolo ešte oveľa viac, čo nefungovalo, rozpadávalo sa, padalo... „Áno, je pravda, že tieto domy už toho veľa zažili. Ale aj my s nimi,“ smeje sa predsedníčka, keď pokračuje v rozprávaní o obnove.

Pavlač a komíny

Po vode bola najviac urgentná oprava strechy. Už tu sa ukázalo, že obnova historického domu je špecifická a finančne náročnejšia. „Padali nám komíny, bolo to až životu nebezpečné. Bolo treba, aby bol zachovaný charakter budovy, a tak sme na opravu strechy, ktorá je šikmá a vysoká, klasického strechára privolať nemohli. Musel prísť špecialista,“ hovorí pani Pšeničková. Keďže bolo jasné, že obyvatelia domu by už takúto obnovu sami finančne neutiahli, vtedy sa prvýkrát obrátili na Prvú stavebnú sporiteľňu, ktorá im na opravu poskytla úver. Hneď po streche prišla na rad výmena elektrických a plynových rozvodov. Pavlač, ktorá sa nachádza vo vnútrobloku, sa takisto rozpadávala. „Podlaha sa drolila, bola plná dier a prasklín. No a opravu potrebovalo aj zábradlie s kovaním. Špeciálnou technológiou sme teda dali zreparovať aj tie,“ opisuje pani Pšeničková. Asi najviditeľnejšia záchranná práca, ktorá domu opäť zvýšila aj jeho estetickú hodnotu, však prišla až následne.

Obnovená fasáda

Fasáda s cennými korunnými rímsami a vlysmi bola – rovnako ako všetko ostatné – zanedbaná. Na tieto úpravy už však bolo potrebných viac peňazí a tak vlastníci požiadali PSS o vyšší úver, resp. o refinancovanie predošlého úveru. Vďaka tomu získali nielen peniaze na obnovu fasády, ale aj výhodnejšiu úrokovú sadzbu úveru. „Pri tomto type bytových domov všetko stojí o čosi viac. Už len pamiatkarsky prieskum na začiatku obnovy predstavuje investíciu, a to ešte nebolo nič urobené,“ hovorí obchodná zástupkyňa PSS Kamila Bobčáková, ktorá vlastníkom pomáhala obnovu zabezpečiť finančne. „Pri renovácii fasád historických budov ide často takmer až o ,šperkársku prácu‘, zvyčajne je potrebné využitie špeciálnych technológií či dovážaných materiálov, preto ide o pomerne náročný proces. Obnovy historického domu sa však netreba báť. Práve ukážka tejto kvalitnej realizácie by mohla byť podnetnou a inšpirujúcou aj pre ostatných vlastníkov, správcov a predsedov spoločenstiev vlastníkov bytov.“ Vďaka navýšenému úveru obyvatelia dokonca finančne zvládli aj opravu konštrukčnej chyby, ktorá sa nečakane zistila pri rekonštrukcii fasády. Dnes má fasáda opäť reprezentatívny vzhľad a historické prvky sú sanované.

Renovácia pokračuje

Pani Irena Pšeničková po dvanástich rokoch odovzdáva predsedníctvo ďalej. „Ešte je tu veľa práce, ale tá už čaká na ďalších ľudí,“ usmieva sa a dodáva, že aj v historických domoch sa dá obnova zvládnuť. Hoci možno nie naraz a v krátkom časovom horizonte, no stojí za to pustiť sa do nej.

Bytový dom na ul. Mäsiarska – Uršulínska – Hlavná

- národná kultúrna pamiatka
- meštiansky dom z 16. – 17. storočia
- objekt je dvojpodlažný a trojkrídlový
- nachádza sa v ňom 12 bytov
- palácový charakter budovy je viditeľný zo strany Hlavnej ulice
- rozsiahle nebytové priestory sa dnes využívajú iba čiastočne – na kaviarenské a kancelárske účely
- v objekte je spolu 23 vlastníkov
- okrem strechy, rozvodov a pavlače bolo obnovené pôvodné tvaroslovie fasády, členenie uličnej fasády, štuková výzdoba

  • 09.05.2017
  • Text: Lenka Krištofová
  • Foto: Miro Pochyba