Záložné právo
Záložné právo na zabezpečenie úveru vzniká vtedy, keď sa veriteľ a klient dohodnú na zabezpečení dlhu konkrétnym majetkom a toto zabezpečenie je riadne zapísané do príslušného registra, najčastejšie do katastra nehnuteľností. Samotná dohoda medzi bankou a klientom ešte nestačí – rozhodujúci je právoplatný zápis.
Čo znamená zabezpečenie úveru
Zabezpečením úveru sa rozumie právny mechanizmus, ktorým si veriteľ zvyšuje istotu, že poskytnutý úver bude riadne splatený. Najčastejšou formou zabezpečenia je záložné právo, pri ktorom klient poskytuje do zálohy majetok, spravidla nehnuteľnosť.
Ak klient prestane úver splácať, má banka právo uspokojiť svoju pohľadávku z hodnoty zálohu, napríklad jeho predajom. Zabezpečenie úveru sa využíva najmä pri hypotékach, stavebných úveroch a úveroch vyššej hodnoty.
Právny rámec záložného práva
Záložné právo je v slovenskej legislatíve upravené v § 151a až § 151me Občianskeho zákonníka (40/1964 Zb.). Ide o vecné právo, ktoré existuje len spolu so zabezpečenou pohľadávkou, teda s úverom.
Záložné právo sa najčastejšie zriaďuje:
- písomnou záložnou zmluvou medzi bankou (záložným veriteľom) a klientom (záložcom).
- vkladom do katastra nehnuteľností (pri nehnuteľnostiach)
- alebo registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv (pri hnuteľných veciach či iných právach).
Ako vzniká záložné právo na zabezpečenie úveru
Vznik záložného práva prebieha v troch krokoch:
- uzavretie úverovej a záložnej zmluvy,
- podanie návrhu na zápis záložného práva,
- zápis záložného práva do príslušného registra.
Až momentom schválenia zápisu vzniká záložné právo v právnom zmysle. Od tohto okamihu má banka zákonné oprávnenie uplatniť si nárok zo zabezpečenia v prípade nesplácania úveru.
Klient čerpá hypotekárny úver na kúpu bytu. Banka ako veriteľ si zriadi záložné právo k financovanej nehnuteľnosti. Po jeho zápise do katastra nehnuteľností má banka právo uspokojiť svoju pohľadávku predajom bytu, ak klient úver nesplatí. Tým je úver zabezpečený.