V zdravom dome zdravý (vz)duch

Aj zdanlivo bezpečné veci môžu v sebe ukrývať zdraviu škodlivé látky. Pokúste sa ich výskyt v domácnosti minimalizovať či úplne obmedziť, aby ste sa doma cítili nielen útulne, ale aj zdravo a bezpečne.

Priemerný človek strávi 80 – 90 % svojho času v interiéri. Nie je preto prekvapujúce, že v súčasnosti sa čoraz častejšie skúma súvislosť zdravotného stavu a pobytu vo vnútorných priestoroch. Objavuje sa totiž zvýšený výskyt alergických ochorení, ochorení horných a dolných dýchacích ciest (astma, bronchitída, chronická nádcha), a taktiež poruchy centrálnej nervovej sústavy, tráviaceho a reprodukčného traktu, dráždenie očí, krku a nosa, bolesti hlavy, rôzne neurózy, depresie alebo poruchy spánku. Predmetom skúmania sa v tejto súvislosti stávajú predovšetkým zdroje látok, ktoré sú vo vnútornom prostredí nežiaduce a ktorých negatívny efekt na ľudské zdravie sa znásobuje aj infiltráciou škodlivých látok z vonkajšieho prostredia.

Choroby z prostredia?

Nežiaduce látky v interiéroch môžu pochádzať z viacerých zdrojov. K hlavným zdrojom emisií do vnútorného prostredia patria činnosti ako varenie, kúrenie,
práca s kopírovacími strojmi (xerox, laserové tlačiarne), no škodlivé látky sa do vnútorného prostredia uvoľňujú aj z použitých stavebných a konštrukčných materiálov a z technického a interiérového vybavenia miestnosti (koberce, nábytok, práčky, umývačky riadu a iné). Škodlivé emisie môžu pochádzať aj z materiálov použitých pri zariaďovaní miestnosti (lepidlá, laky, moridlá, leštidlá, rozpúšťadlá), alebo sa môžu uvoľňovať z čistiacich prostriedkov. Mnohé z plastických látok v interiéri a v nich použitých zmäkčovadiel patria do novo objavenej skupiny tzv. „endokrinných disruptorov“. Ide o látky, ktoré narúšajú endokrinný systém ľudí aj ostatných organizmov, a tak prispievajú k početným zdravotným problémom.

Od podlahy

Pojem „zdravá domácnosť“ sa skloňuje čoraz častejšie. Tak, ako dbáme na to, čo si naložíme na tanier, dnes viac rozmýšľame aj nad tým, akými materiálmi či vybavením sa obklopiť, aby sme obmedzili ich negatívny vplyv na naše zdravie. Podlahy, nábytok, farby, textil, kozmetika... na čo všetko myslieť, keď chceme mať doma čo najbezpečnejšie a zdraviu prospešné prostredie? Nebezpečné chemické zlúčeniny nájdeme v celej domácnosti – od podlahy cez zariadenie až po náter na stenách. Začať teda môžeme napríklad už pri výbere podlahovej krytiny. Ide o jednu z najväčších bytových plôch, ktorú nemeníme často. Pri vyberaní podlahy je vhodné uprednostniť materiály ako drevo, korok, linoleum, marmoleum, kameň či keramika. Naopak, vyhnúť by sme sa mali laminátu a PVC, ktoré môžu vylučovať zdraviu škodlivý formaldehyd. „Aj z nábytku sa môžu uvoľňovať nebezpečné chemické látky. Laminovaný nábytok z tzv. drevotriesky môže takisto obsahovať formaldehyd, o ktorom sa v odborných kruhoch hovorí ako o jednej z možných príčin atopického ekzému, chronických zápalov stredného ucha a rôznych alergických prejavov. Má karcinogénne a mutagénne účinky,“ upozorňuje Jozef Prousek z Oddelenia environmentálneho inžinierstva Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Istotou, ako predísť týmto nástraham, je zariadiť si domácnosť nábytkom z dreva. Drevený nábytok pôsobí teplo a príjemne, hodí sa do moderného i vidieckeho interiéru a pri správnom ošetrení vydrží roky.

Aj textil skrýva riziká

Pre zdravý spánok je dôležitý výber matracov. Avšak pozor, môžu sa v nich objaviť brómové spomaľovače horenia, ktoré bránia vypuknutiu požiaru. Sú to riedke látky, ktoré dráždia oči, hrdlo a pľúca. Odporúča sa priplatiť si za matrac z prírodného materiálu, ako je napríklad kokosové vlákno či prírodný kaučuk. Spomínaný formaldehyd nájdeme aj v bytovom textile (používa sa proti krčeniu bielizne). Celkovo sa však pri výrobe textílií používa až okolo 3500 rôznych druhov chemických látok. Používanie mnohých z nich je v súčasnosti v EÚ zakázané alebo obmedzené. Ivana Kohutková z Greenpeace Slovensko približuje, aké sú najškodlivejšie chemické látky vyskytujúce sa v textilnom priemysle: „Pri farbení sa používajú napríklad alkylfenoly alebo azo farbivá. Alkylfenoly sú toxické pre vodné prostredie aj organizmy v ňom žijúce, môžu sa hromadiť v ľudských tkanivách a ich koncentrácia sa postupne v potravinovom reťazci zvyšuje. Taktiež môžu narušiť hormonálnu sústavu organizmu. Azo farbivá zasa môžu podmieniť vznik rakoviny.“ Časť škodlivých látok sa objavuje už pri pestovaní rastlín, z ktorých sa vyrábajú textilné vlákna. Jednou z najviac pesticídmi zaťažených rastlín je napríklad bavlník.

Toxické látky

Niektoré z ftalátov, ktoré slúžia na zmäkčovanie syntetickej kože, gumy alebo PVC, sú reprotoxické, t. j. ohrozujú reprodukčný systém. „Kadmium, olovo a ortuť sa používajú v niektorých farbivách a pigmentoch a môžu sa v tele hromadiť. Sú veľmi toxické, nevynímajúc poškodenie nervového systému alebo obličiek. Kadmium môže navyše spôsobiť rakovinu. Pri konečnej úprave kože sa zasa používa šesťmocný chróm. Ide o látku, ktorá je pre človeka veľmi toxická aj pri nízkych koncentráciách. PFC
látky sa používajú v outdoorovej výbave, ale aj v kobercoch, textilných výrobkoch, výrobkoch z kože, teflónových nádobách, a to najmä pre ich špecifické vlastnosti ako schopnosť odpudzovať vodu, olej alebo nečistoty. Výskum na živočíchoch preukázal, že tieto látky môžu poškodiť reprodukčný a imunitný systém, podnietiť rast nádorov a ovplyvniť hormonálny systém,“ vysvetľuje I. Kohutková. Pri kúpe si teda pozorne všímajte zloženie výrobku. Kadmium má značku Cd, olovo Pb, ortuť Hg a šesťmocný chróm Cr6+.

Pozor aj v detskej izbe

Najcitlivejšie na toxické látky reaguje detské telo, preto by sme mali venovať veľkú pozornosť tomu, s akými hračkami prichádzajú naše deti do kontaktu. Najmä plastové hračky môžu obsahovať najviac karcinogénnych ftalátov, teda zmäkčovadiel. Vláda SR po roku 2000 vydala nariadenie, podľa ktorého sa všetky hračky určené deťom do troch rokov veku, a tie, ktoré sú určené na umiestnenie do úst, nesmú predávať bez toho, aby prešli testami. Na trhu sa však stále nájde aj množstvo nebezpečných výrobkov z Číny, Taiwanu či Poľska, ktoré bezpečnostné podmienky nespĺňajú a môžu vašej ratolesti narobiť viac škody ako radosti. Rovnako zbystrite pozornosť aj pri látkových a drevených hračkách, ktoré môžu byť napustené jedovatými farbivami. Skrátka, nebezpečné toxíny číhajú všade okolo nás. Preto by sme mali mať oči otvorené a ak sa dá, urobiť všetko pre to, aby sme ich výskyt v domácnosti čo najviac znížili. Len tak sa nám bude doma „dobre dýchať“.

Zbohom plastom

Ako môžeme čo najviac eliminovať používanie plastov v domácnostiach a za čo vymeniť zaužívané plastové produkty, sme sa opýtali Jozefa Prouska. „Tak, ako sme si zvykli plasty používať, bude potrebné si od nich zasa pomaly odvyknúť. Kuchynské dosky na krájanie mäsa alebo dosky na prípravu cesta, misy a misky, varešky a veľa iných kuchynských pomôcok vyrobených z plastov je potrebné vymeniť za pôvodné drevené, sklené, porcelánové, kameninové, liatinové, prípadne za nerezový alebo smaltovaný riad. Módne tlaky používania plastov v domácnosti je možné prekonať a tieto materiály používať v rozumnej miere.“ Vyhnúť sa použitiu zaužívaných plastových produktov v domácnosti je možné aj inak. „V prvom rade by sme mali vylúčiť z domácnosti jednorazové plastové výrobky, ako sú riady, príbory, tašky a vrecká. Už aj na Slovensku máme obchody, kde sa dá nakupovať jedlo, kozmetika či čistiace prostriedky bez obalov. Miesto igelitiek používajme textilné tašky, miesto mikroténových sáčkov papierové vrecká, v reštaurácii sa nebojme požiadať o zabalenie jedla namiesto plastového obalu do vlastnej nádoby. Kde sa dá, uprednostnime textílie z prírodných materiálov. Preferujme miestne výrobky a nezabúdajme, že mnoho vecí sa dá dnes bez problémov požičať. Takže akákoľvek snaha o minimalizmus je prospešná a mala by byť na prvom mieste – aj v našich domácnostiach,“ dopĺňa I. Kohutková.

Študujte etikety

Bez kozmetiky a čistiacich prostriedkov sa chod našich domácností zaobíde len sotva. Aj v nich sa však môže nachádzať veľa nebezpečných látok. Aj tu platí, že na trhu je možné nájsť mnoho účinných výrobkov v bio kvalite. Netreba zabúdať ani na prírodné „poklady“, ako sú ocot, sóda bikarbóna, soľ či citrón, ktoré si tiež dokážu hravo poradiť so špinou a zápachom. Keď sa predsa len rozhodnete udržiavať čistú domácnosť pomocou prípravkov z drogérií, pozorne čítajte etikety. Na aké údaje na etiketách si pri nakupovaní výrobkov dávať pozor, ako sa nenechať oklamať domnelou ekologickosťou a zdravím produktu? „Podrobná štúdia tohto problému hovorí, že najviac sú podozrivé tie výrobky, ktoré na etikete uvádzajú v superlatívoch svoju neškodnosť a ekologickosť, a teda sú ,najzelenšie‘,“ hovorí J. Prousek. Najväčšie certifikačné organizácie EÚ od roku 2010 zjednocujú a revidujú kritériá na štandardy bio a organickej kozmetiky. Vytvorili certifikačnú značku COSMOS, ktorá sa považuje za objektívnu i napriek tomu, že má svojich odporcov. Postupne sa stáva uznávanou i mimo Európy. Presne definované požiadavky na kozmetiku je možné si naštudovať na stránke cosmos-standard.org. Medzi všeobecne zakázané látky v kozmetických výrobkoch aj potravinách patria antibiotiká, kortikosteroidy, pohlavné hormóny, farmakologicky aktívne látky, zakázané konzervačné látky – parabény, bieliace látky, ftaláty a pod. Napriek zákazu sa v minulosti deriváty parabénov a antibiotík objavili vo viacerých výrobkoch aj na našom trhu. Je preto dobré si všímať aj vyhlásenia Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý upozorňuje na nebezpečnú kozmetiku. „Ale nielen kozmetika, napríklad aj sklené výrobky dovezené z Číny obsahovali v skle olovo a kadmium, ktoré môžu uvoľňovať toxické kovy,“ upresňuje Jozef Prousek. Treba preto dôkladne študovať etikety aj takých výrobkov, pri ktorých zdanlivo nehrozí žiadne riziko kontaminácie.

  • 09.02.2018
  • Text: Katarína Barošová v spolupráci s Jozefom Prouskom a Ivanou Kohutkovou
  • Foto: isifa/Shutterstock