Štýl "Made in Slovakia"

Rekonštrukcia či výstavba nového bývania je vždy výzvou. Stavia nás totiž pred otázku, aký štýl si v našom novom alebo obnovovanom bývaní zvolíme. Ako si svoje príbytky zariaďujú Slováci, aké najčastejšie chyby robíme a v čom by sme sa mohli viac inšpirovať zahraničím?

Keď sa chystáme stavať, rekonštruovať, prípadne zariaďovať nové bývanie, prirodzene sa zamýšľame nad tým, akým štýlom sa chceme obklopiť. Páči sa nám retro? Máme radi čistý škandinávsky štýl, preferujeme bývanie v štýle Provence? Inšpirujeme sa bývaním predchádzajúcich generácií a recyklujeme nábytok po starých rodičoch či rodičoch? Alebo sa necháme uniesť poslednými trendmi a uprednostníme minimalizmus či industriálny dizajn? Prípadne – budeme pri zariaďovaní a rekonštruovaní rozvíjať svoju osobitú, individuálnu víziu?

Bývanie presne podľa nás

Pri príprave článku o tom, ako si svoje príbytky zariaďujú a rekonštruujú Slováci, sme sa rozprávali s viacerými architektmi a interiérovými dizajnérmi. Hoci niektorí vyjadrili skepsu, či sa dá „slovenský štýl bývania“ výstižne a jednotnými slovami opísať, zhodli sa vo viacerých bodoch. Otázkou, ktorú by sme si mali vždy na začiatku procesu položiť, je „Kto sme?“. Čo nás vyjadruje, kde sa cítime pohodlne, koľko v priestore trávime času, čo nás upokojuje? Štýl bývania by nás mal vystihovať. Pri tvorbe interiéru alebo exteriéru by sme sa teda mali sústrediť hlavne na svoje pocity. V ideálnom prípade by sme sa mali poradiť aj s odborníkmi. Výsledný priestor by mal však reprezentovať najmä svojho majiteľa, nie architekta či interiérového dizajnéra!

„Národný štýl“ – mýtus alebo realita?

Ak pominieme tradičné slovenské drevenice, ktoré sa dnes už využívajú či stavajú zväčša len na rekreačné účely, podľa odborníkov na Slovensku žiaden osobitý štýl bývania nevznikol. No tak, ako feudalizmus priniesol drevenice, prvá republika sa najmä v mestách vyznačovala istým prerodom tradičného interiéru na moderný, v socializme sa zrodil typický „panelákový interiér“ a novodobý kapitalizmus zase priniesol interiér „podľa finančných možností“. Kým väčšie európske krajiny môžu čerpať z istej histórie a kultúry zariaďovania – napríklad Británia z viktoriánskej éry –, u nás veľmi na čo nadväzovať nemáme. V Európe sa však v posledných rokoch s malými lokálnymi špecifikami prejavuje aj určitá uniformita. Množstvo ľudí dnes napríklad preferuje takzvaný škandinávsky štýl zariaďovania. Podobnej popularite sa však najmä v mestách teší aj industriálny štýl. Dá sa ale niekoľkými prvkami vytýčiť štýl, ktorý reprezentuje vkus určitého národa, respektíve národov? Historici dizajnu nad pomenovaním „národný“ štýl či dizajn zväčša krútia hlavou. Je pritom jedno, o aký národ či krajinu ide. Architektka Kristína Danišová z ateliéru Compass vyjadruje názor viacerých, keď hovorí: „V minulosti bol slovenský štýl viac špecifický ako dnes. Objavovali sa v ňom prvky folklóru, ktoré sa časom vytratili. S globalizáciou prišla aj globalizácia bývania. Slováci sa nechali ovplyvniť zahraničnými trendmi.“ Existuje v tomto globalizačnom trende aj nejaké slovenské špecifikum? „Asi jediným, nie príliš lichotivým špecifikom slovenského interiéru je používanie lacných materiálov. Napríklad laminátovej drevotriesky. Často je dôvodom nedostatok financií,“ mieni. Podľa mnohých architektov a interiérových dizajnérov je práve šetrenie dôvod, prečo v príbytkoch Slovákov vidíme materiálový a štýlový „miš-maš“. Náš vkus a štýl je často ovplyvnený tým, čo sa práve predáva vo veľkých obchodných domoch, alebo čo je práve v akcii.

Chaos detailov a štýlov

Možno vás niekedy na návšteve v niektorej slovenskej domácnosti zaskočila istá disproporčnosť, štýlová nečistota, nesúrodosť detailov. Už známy svetový architekt Mies van der Rohe tvrdil, že „Boh sa skrýva v detailoch“. A práve detailmi môžeme toho najviac pokaziť, ale aj zachrániť. Mohlo sa vám stať, že ste prišli do jednoduchej a skromne zariadenej domácnosti, a nič vás v nej nerušilo. Detaily boli dotiahnuté, všetko farebne aj štýlovo ladilo, interiér aj exteriér sa príjemne dopĺňali, drobné prvky podčiarkovali výsledný dojem. No veľmi pravdepodobne ste zažili aj úplný opak – domácnosť, ktorá bola zariadená nákladne a luxusne, vzbudzovala celkovo zlý dojem. Jednou z mnohých chýb, ktoré ľudia pri rekonštruovaní a zariaďovaní robia, je, že si vo vzťahu k danému interiéru a prostrediu vyberajú neadekvátny štýl. Mestský byt zariadia ako romantické vidiecke sídlo, vidiecku usadlosť zasa naplnia hypermoderným nábytkom. Hoci výnimka potvrdzuje pravidlo, takáto obrátená kombinácia zväčša v neškolených rukách nedopadá dobre. Podľa architekta Andreja Režuchu zo spoločnosti Režucha a Režucha architektonická kancelária, na Slovensku panuje v interiéroch istá uniformita. „Je to dôsledok prebytku ponuky na trhu s interiérovým zariadením a doplnkami. Ľudia si nevedia vybrať, preto volia to, čo má sused, kamarát, prípadne to, čo zodpovedá ich materiálnym možnostiam.“ Ako problém vidí aj nedostatok záujmu Slovákov o dizajn. Inými slovami – kopírujeme to, čo sme už niekde videli a považujeme to za štýl.

Naše najčastejšie prehrešky

Okrem miešania nesúrodých prvkov a vytvárania akéhosi štýlového chaosu podľa interiérových dizajnérov často chybujeme zlým výberom farebných kombinácií. Ako azda najväčší prehrešok hodnotia krikľavé farebné steny a là argentínska telenovela, obkladanie stien štiepaným kameňom či drevotrieskou, vytváranie sadrokartónových oblúkov vo dverách (a celkovo akéhokoľvek „sadrokartónového umenia“), zasklievanie balkónov a logií, ale aj pokladanie laminátových podláh a používanie materiálov a prvkov, ktoré pôsobia lacno a nekvalitne. Imitácia prírodných materiálov (napr. drevodekor na drevotrieskových doskách či na rámoch plastových okien), a celkovo aj veci, ktoré sa hrajú na niečo, čím v skutočnosti nie sú, to sú prvky, ktorým by sme sa v interiéri mali vyhnúť. Ďalej treba dbať na detaily, ktorými interiér dolaďujeme. Vyhýbať by sme sa mali aj lacným umeleckým reprodukciám, ktoré dostať kúpiť v nábytkových centrách. Radšej by sme mali interiér doladiť grafikou, doplnkami či dielom, ktoré je originálne a „hand made“. Do interiéru by sme sa mali snažiť dostať autentické umelecké dielo. A vôbec pritom nemusí ísť o umenie v hodnote desiatok tisíc eur. Byty a domy hyzdí aj to, ak z nich robíme skladisko. Podľa odborníkov a odborníčok sa Slováci často nevedia s mnohými vecami rozlúčiť, v dôsledku čoho nimi zapratávajú pivnice, komory, garáže, a neskôr aj priestory bytu či domu. V takomto priestore nie je príjemné žiť, nehovoriac o tom, že skladovanie vecí zabíja akýkoľvek štýl.

Nápadito aj na Slovensku

Jednou z vecí, o ktorej sme už hovorili, je osobnosť majiteľa domu. To, akí sme, čím sa radi obklopujeme a čo je pre nás typické, by sme mali pri rekonštrukcii či zariaďovaní zohľadňovať. Dizajn by mal majiteľa vystihovať a ten by sa mal v interiéri cítiť dobre. Podľa architektky Tatiany Huňarovej to však nie je celkom jednoduché: „Mám skúsenosť, že napriek tomu, že si majitelia zariadili byt podľa seba a podľa vlastných predstáv, necítia sa v ňom dobre a útulne. Často je to preto, že sa až príliš inšpirujú rôznymi obrázkami na internete a v časopisoch. Vyberú si síce to, čo sa im páči, ale mnohé z týchto vecí sú navzájom nekombinovateľné“. A hoci vkus je individuálna veličina a nedá sa zovšeobecňovať, aj tu platia podobné pravidlá ako v oblasti módy. Kým niekto sa obliecť vie, iný nie. Ak si nie sme pri zariaďovaní interiéru istí, alebo máme z minulosti neblahé skúsenosti, spravíme lepšie, ak si necháme poradiť. Odborníci nám pomôžu riešiť zásadné architektonické otázky, prípadne zladiť detaily do pôsobivého a funkčného celku. Samozrejme, mali by sme im vedieť špecifikovať svoju predstavy a preferencie. V súčasnosti sa Slováci pri prerábkach a zariaďovaní interiéru s odborníkmi príliš neradia. Mnohí považujú oslovenie architekta či dizajnéra za vyhodené peniaze. Pritom len málokto dokáže vytvoriť naozaj praktický a vkusný interiér, v ktorom sa všetci členovia domácnosti budú cítiť dobre. „Tí, ktorí sa radia, sú buď rozhľadení, alebo žijú v spoločnosti, kde sa to ,nosí‘. Alebo oboje. Stále však hovoríme o menej než jednom percente populácie,“ hovorí Andrej Režucha. A práve z toho vyplýva aj často pozorovateľný výsledok v slovenských domácnostiach – jednotlivé prvky k sebe nesedia, prípadne sa majiteľ nechá zlákať aktuálnym trendom, ktorý sa mu už o pár mesiacov páčiť nemusí. Odborníci nám dokážu pomôcť aj s výberom správnych a kvalitných materiálov. Celý interiér by mali vidieť ako akýsi „big picture“. V ideálnom prípade by nám mali nevhodné riešenia vyhovoriť, vylúčiť ich skôr, než sa ocitnú na stenách či dlažbe bytu alebo domu, keď je už neskoro a my pochopíme, že sme urobili chybu. Rada architekta či dizajnéra môže byť teda investíciou „nad zlato“.

Ako vytvoriť štýlový interiér

(podľa rád Rudolfa Lesňáka z ateliéru Rules)
 

stanovte si realistický rozpočet


naplánujte si celú rekonštrukciu alebo tvorbu interiéru naraz (neodkladajte veci na neskôr, radšej sa niečoho vzdajte, ale nežite v provizóriu; tie roky vám nikto nevráti)


dobre si načasujte jednotlivé kroky, aby sa všetko stíhalo


nepodceňujte čas investovaný do prípravy (môže byť oveľa dlhší než trvanie samotnej realizácie)


ak je to čo i len trochu možné, požiadajte o radu odborníkov z oblasti dizajnu čiarchitektúry
 

Inšpirácia zo zahraničia

Architektky a dizajnéri sa zhodujú, že Slováci sa v niečom môžu inšpirovať aj zahraničím. Mali by sme napríklad upustiť od použitia lacných a nekvalitných materiálov, viac spoliehať na odborníkov a menej tvrdohlavo robiť veci takpovediac „na kolene“. Mali by sme sa tiež učiť byť viac empatickí k okoliu, v ktorom žijeme, napríklad rešpektovať to, aké domy stoja v okolí, aký je charakter prostredia a pod. Naopak, menej by sme mohli kopírovať „jedna k jednej“, čiže bez ohľadu na to, či určitý prvok ladí alebo neladí k okoliu alebo k ostatným detailom. A napokon, treba sa vrátiť aj k myšlienke kráľa minimalizmu Mies van der Roheho, ktorý tvrdil, že „menej je viac“. Tento princíp by sme mali aplikovať pri každej prerábke či tvorbe interiéru.

  • 01.08.2017
  • Text: Lucia Čarná
  • Foto: isifa/Shutterstock, LIVE-IN