U Spievanky a Zahrajka

Máriu Podhradskú a Richarda Čanakyho poznajú všetky slovenské deti. Dvojica zo SPIEVANKOVA im na televíznych obrazovkách prináša svet plný hudby a rozprávok. Tentokrát môžete nahliadnuť, ako herec a herečka žijú v súkromí a dozviete sa aj to, ako trávia voľné letné chvíle.

Spievankovo je veselé, farebné. Realita obrazovky sa však často líši od tej každodennej. Ste takí veselí a farební aj v bežnom živote, v civile aj v bývaní?
Mária: Farby mám veľmi rada aj v súkromí. A podľa toho vyzerá aj náš dom. Milujem tapety, ktoré doslova „oblečú“ steny. A tiež kvety. Manžel tolerantne akceptoval, keď som vybrala tapety práve s týmto vzorom. V obývačke, ktorá je prepojená s kuchyňou, máme napríklad na stenách oranžovo-béžovo-hnedé kvety.
Richard: Farby mám rád hlavne v obliekaní, ale pokiaľ ide o interiér, viac oceňujem striedmosť. Farby ma potom neunavujú, pôsobia len ako jemný doplnok na zlepšenie nálady. Aj preto máme v celom byte rovnakú podlahu aj tapety – v pastelovej farbe, s jemným vzorom.

Deti váš čarovný svet milujú. Pretavuje sa rozprávkový svet aj do vašich domovov? Zohráva v nich, rovnako ako vo vašom projekte, dôležitú úlohu hudba?
Mária: U nás doma určite, prinajmenšom čiastočne. Napríklad aj v spomínanom kvetinovo-romantickom zariadení. Navyše mám veľmi rada starý nábytok, pôsobí na mňa upokojujúco a zároveň tajomne. V jedálni u nás nájdete starožitný stôl po babičke, tonetkové stoličky a starý klavír, ktorý sme dostali od kamarátky a nad ktorý sme zavesili obrázky z môjho aj manželovho detstva. A hudba? To je doslova náš život. Hudobné nástroje nájdete v každej izbe. A nie sú len doplnkom interiéru. Mne pomáhajú pri skladaní nových pesničiek a hrajú na ne aj deti.

Je niečo, čím by nás vaše bývanie určite prekvapilo?
Richard: Mňa na ňom vždy prekvapí, koľkí sa doň zmestíme. (smiech) V trojizbovom byte bývame piati plus dva psy. Vzhľadom na obmedzený priestor sme sa snažili každý kút bytu využiť čo najefektívnejšie. Výborným riešením sú vstavané skrine, komody a úložné priestory pod posteľami. Dokonca aj manželskú posteľ máme skladaciu. Dá sa zatvoriť do skrine, keď v obývačko-spálni potrebujeme získať väčší priestor. No a keďže bývame v paneláku, kde má väčšina bytov dva balkóny, jeden sme využili na zväčšenie kuchyne.

Jednou z tém tohto čísla DOMa je aj štýl Slovákov v bývaní a pri zariaďovaní interiéru. Ako ho hodnotíte vy?
Richard: Keď si porovnám slovenské príbytky s obydliami v blízkom zahraničí, v tých našich vnímam veľa nadbytočných vecí, ktorými sa obklopujeme. Slováci riešia najmä existenčné problémy. Tie sú pre nich asi dôležitejšie než moderný dizajn alebo posledná trendová farba do interiéru.
Mária: Keďže cestujeme krížom-krážom po celom Slovensku, často mám možnosť vidieť domy najmä zvonku. Všimla som si, že Slováci mimo veľkých miest obľubujú farebné fasády. Mnohokrát sú to veľmi intenzívne farby. Určite je však veľký rozdiel v bývaní ľudí na dedinách a v mestách. V mestách majú ľudia tendenciu byť „in“, mať moderne zariadený interiér, všetko podľa posledných trendov. Ja mám ale vždy oveľa intenzívnejší zážitok z návštevy bytu alebo domu, kde nevládne chladný minimalizmus. Rada v interiéri vnímam charakteristické osobné prvky, ktoré o majiteľovi či majiteľke dokážu veľa prezradiť. V takom priestore sa cítim útulne a spokojne. S tým, čo hovorí Richard, však súhlasím.

Takže asi nemáte vzťah k drobným „nepotrebnostiam“?
Mária: To veru nie. Zbytočnosti u nás doma nenájdete. Veľmi si dávame pozor na to, aby sme si domov nezapratali nefunkčnými vecami. Odoberajú pozitívnu energiu, a často zavadzajú a komplikujú upratovanie. Bez zbytočností je náš domov vzdušný a hoci samotný dom nie je veľký, dáva nám pocit dostatočného priestoru.

Mali vaše deti nejaké špeciálne požiadavky na svoje izbičky? Vylepšujú si ich už nejako?
Richard: Naše deti zatiaľ žiadne špeciálne nároky na bývanie nemali. Anetka je konzervatívna intelektuálka, v obliekaní, v doplnkoch, aj vo vzhľade izby. Má typickú dievčenskú izbu, ružovú s kvietkami. Neviem ju celkom presne opísať, lebo rešpektujem jej súkromie a veľmi tam nechodím. Ale viem, že jej postupne na stenách pribúdajú plagáty spevákov, ktorých má rada. (smiech) Marek má klasický nábytok a všade na stenách doplnky Star Wars. Je to jeho vášeň už odmalička a ani puberta na tom nič nezmenila. Lukáško sa s nami delí o spálňo-obývačku. Vyhradili sme mu v šatníku jednu komodu. Má v nej hračky a svoj svet.
Mária: Keď boli deti menšie, mali všetky spoločnú väčšiu izbu. Dnes má každý svoju vlastnú izbičku a je to tak ideálne, pretože hoci sa milujú, dokážu sa hašteriť ako levíčatá. Ich izby vyzerajú tak, ako si to želali oni sami. Staršia Terezka si na stenu vybrala fialovo-tyrkysové kvety. V jej izbe dominuje starožitná skriňa so starým písacím stolíkom. Mladšia Katka má na stenách červené kvety a v izbe má posteľ s veľkými šuflíkmi, kde je dostatočne veľký úložný priestor pre všetky jej hračky. Najstarší syn Maťko si vybral modrú tapetu s názvami miest z celého sveta. Má totiž rád zemepis. Dali sme mu vyrobiť mierne zvýšenú posteľ, pod ktorou má šuflíky, slúži mu teda aj ako komoda.

Akí ste boli vy ako tínedžeri vo vzťahu k vlastným izbám? Bolo pre vás dôležité „vyjadrovať“ sa nejako aj v tejto oblasti?
Mária: Až do strednej školy som sa o izbu delila s bratom. Otec potom prerobil náš veľký panelákový balkón na malú izbičku, do ktorej sa môj brat presťahoval. Až po jeho „odsťahovaní“ som si detskú izbu zmenila podľa môjho vkusu. Dovtedy sme mali červenú nábytkovú zostavu, ktorú mala asi polovica detí na Slovensku. Keďže sme nemali veľa peňazí, zmenu som robila svojpomocne. Skrine som oblepila samolepiacou tapetou s dizajnom prírodného dreva a z látky som si ušila závesy a prikrývku na posteľ. V tejto izbe som žila až dovtedy, kým som sa nevydala.

Pokračovali ste v svojpomocných úpravách bývania aj neskôr, v dospelosti?
Mária: Áno, aj náš prvý malý spoločný bytík sme si s manželom zrekonštruovali sami. Veď sme iba začínali. No a keď sa nám naša pôvodná dvojčlenná rodinka rozrástla, rodičia nás finančne podporili. Vďaka nim sme si mohli postaviť domček. Nie je ani veľký, ani malý, je skrátka akurát. Má menšiu záhradku, v ktorej máme aj kúsok trávnika a zeleninové záhony.

Ako ste to mali v detstve vy, Richard?
Richard: Nemali sme veľa peňazí, a tak bola moja izba zariadená z nábytku, ktorý zostal. Vôbec mi to  však neprekážalo. Naopak, páčilo sa mi to. Nebolo pre mňa dôležité, akú izbu mám. Spomínam si ale na jednu „vylepšovaciu akciu“. Mal som asi 15 rokov, naši odišli na pár dní z domu a ja som sa rozhodol zmeniť kuchyňu. Kúpil som samolepiacu tapetu so zeleným mramorovým vzorom, odmontoval som všetky dvierka, police aj skrinky a precízne som ich tapetou prelepil. Bola to práca asi na tri dni a bolo náročné nalepiť tapetu tak, aby v nej neboli bubliny. Keď sa rodičia vrátili domov, zostali bez slov a ja som sa tešil, že sa mi prekvapenie podarilo.

Práve teraz zažívame vrchol letnej sezóny. Ako zvyknete tráviť toto obdobie?
Richard: Počas voľných chvíľ veľmi radi cestujeme. Milujem šoférovanie kdekoľvek po Európe. Asi najviac mi k srdcu prirástla oblasť pri jazere Lago di Garda v Taliansku. Kvôli zdraviu radi navštevujeme aj čisté chorvátske pobrežie. Nie sme však typickí dovolenkári, ktorí iba ležia na pláži. Vždy spoznávame okolie letoviska, ja sa potápam, plávam a samozrejme cvičím. Okrem toho radi chodievame na turistiku alebo napríklad na ranč. Jazdíme tu na koňoch, o ktoré sa aj staráme. Prípadne sa vyberieme len tak do prírody, opekať si špekáčiky. U známych na chalupe si zase robíme grilovačky. Pripravujeme mäso, ryby, zeleninové šaláty a nikdy pri tom nechýba gitara a spoločný spev.
Mária: Tohtoročné leto je trochu iné ako tie predošlé. Chystáme nový film, a tak sme veľa zatvorení v štúdiu. Inak leto, a vlastne všetok voľný čas, trávime aktívne a mimo domu. Máme radi prírodu, turistiku, podnikáme rôzne rodinné víkendové akcie a stretávame sa s priateľmi. Keď je teplo a sme doma, radi večeriame alebo grilujeme v záhrade. Veľa času trávime pod drevenou pergolou. Šplhá sa po nej popínavá wistéria a máme tam zavesenú hojdaciu sieť. Je to moje najobľúbenejšie miesto.

Ako vyzerá vaše letné stolovanie? Čo určite nesmie chýbať počas letnej hostiny?
Mária: Veľmi sa mi páči, keď je stôl pekne prestretý, napríklad starožitnými riadmi. Dokonca sa mi páči aj keď je každý tanier alebo šálka iného vzoru, len podobných farieb. K tomu už iba zladím jednoduché servítky a prestieranie, aby to celé nepôsobilo gýčovo. Onedlho sa chystám uháčkovať aj podložky pod taniere. Videla som to v jednej knihe o bývaní a veľmi ma to inšpirovalo. Pri grilovaní na stole určite nechýbajú zeleninové šaláty. Všetci ich milujeme, a to na rôzne spôsoby. So syrom, s mäsom, s orieškami, s bylinkami... Nesmie v nich chýbať olivový alebo tekvicový olej, citrón, zázvor a niekedy koriander. V lete najčastejšie pijeme obyčajnú vodu z vodovodu. Dávame si do nej mätu vypestovanú v našej záhrade, prípadne limetku alebo citrón.

Patrí bývanie medzi tie položky, do ktorých v rámci svojho mesačného rozpočtu pravidelne investujete?
Mária: Nemáme vo zvyku pravidelne mesačne investovať do zútulňovania  interiéru. Deje sa to skôr spontánne. Robí nám radosť počkať si na ten správny „kúsok“. Pokojne aj viac rokov, až kým nie sme presvedčení, že ho skutočne potrebujeme a kým presne vieme, ako by mal vyzerať. Ak niečo do domácnosti kupujem priebežne, tak sú to iba sezónne drobnosti ako napríklad vázička či vankúše. Naposledy sme do bývania viac investovali pred dvomi rokmi, keď sme skoro všetky steny vytapetovali.
Richard: Náš byt prešiel pred pár rokmi kvôli zastaraným rozvodom kompletnou rekonštrukciou. Vymenili sme vtedy aj podlahy, vytapetovali sme, zrenovovali sme nábytok. No a keďže deti už sú väčšie, konečne sme si mohli dovoliť aj vymaľovať. (smiech) Naše bývanie je teraz čisté, pekné a účelné. Máme síce ďalšie nápady, ale nie je veľmi čas ich realizovať. Zatiaľ je pre nás cennejší čas, ktorý spolu strávime ako rodina. Z dovolenkových zážitkov potom čerpáme energiu po zvyšok roka.

Máte nejaký sen, ktorý si v oblasti bývania v blízkej dobe splníte?
Mária: Obaja s manželom máme slabosť na kvalitné čaje. Naša zbierka šálok rôznych druhov a tvarov sa postupne slušne rozrástla. Preto túžim po starožitnej skrinke, do ktorej si v jedálni budeme môcť všetky pekné šálky uložiť. Potom sa už nebudú obíjať v šuflíkoch s ostatnými pohármi.
Richard: Sme spokojní s tým, čo máme. Vážime si najmä to, že sme všetci zdraví a ja sa teším, že naše dospievajúce deti ešte vždy uprednostnia dovolenku s rodičmi pred výletmi s kamarátmi.

Mária Podhradská (42) a Richard Čanaky (44)

  • Obaja vyštudovali pedagogický odbor a od študentských čias sa venujú hudbe.
  • Kreatívnu dvojicu tvoria od roku 2002, keď nahrali prvé spoločné pesničky.
  • V detskom hudobnom projekte SPIEVANKOVO vystupujú v postave Spievanky a Zahrajka.
  • Mária žije s manželom Miroslavom a deťmi Katkou (7), Terezkou (12) a Maťkom (14) v rodinnom dome, ktorý spolu s nimi obývajú aj zajačik Toby, akváriové rybičky a korytnačky.
  • Richard s manželkou Silviou, deťmi Anetkou (16), Marekom (13) a Lukáškom (6) býva v byte, ktorý si pred niekoľkými rokmi zrekonštruovali. Spoločnosť im robia psíkovia Axel a Oliver.
  • 01.08.2017
  • Text: Lenka Krištofová
  • Foto: archív M. Podhradskej a R. Čanakyho, Miro Pochyba