Pri zariaďovaní experimentujem

Herečka a speváčka Barbora Švidraňová sa po období pendlovania medzi Žilinou a Bratislavou rozhodla pre vlastné bývanie. Dvojizbový byt v širšom centre hlavného mesta si ju okamžite získal svojou atmosférou. V rozhovore sa dozviete, ako ho zariaďovala a o čom sníva.

Aké bolo vaše prvé samostatné bývanie? V čom sa odlišovalo od toho terajšieho?
Mojím prvým ozajstným bývaním bol veľký 5-izbový byt, ktorý som si prenajala spolu so svojím bratrancom, najlepším priateľom a ešte jednou kamarátkou – herečkou. Bol to naozaj úžasný byt. Každý v ňom mal svoj priestor, no zároveň tam bola aj priestranná kuchyňa, kde sme trávili spoločný čas. Bol to taký umelecký byt – žil v ňom maliar, filmový režisér a dve herečky. Mali sme tam vlastne malý New York a na toto obdobie rada spomínam. Po skončení VŠMU som sa vrátila k rodičom do Žiliny, lebo som dostala angažmán v divadle. Veľa som však cestovala medzi Žilinou a Bratislavou a po istom čase sa to už nedalo zvládať. Preto som sa rozhodla hľadať si vlastné bývanie v Bratislave a úplne sa osamostatniť. Zapla som si notebook, otvorila stránku s realitami a našla byt, ktorý mi úplne vyhovuje.

Vlastné bývanie je jedna z pomyselných „dospeláckych“ mét. Už ste sa tu udomácnili?
Hneď, ako som do tohto bytu vošla, vedela som, že sa tu budem cítiť dobre. Očarila ma jeho atmosféra a energia. Vyhovovalo mi najmä to, že kuchyňa a kúpeľňa boli zrekonštruované. Keďže bývam sama, nechcela som byt, ktorý by som musela úplne prerábať. Potrebovala som bývať hneď a dokúpiť maximálne len nábytok.

Poradili ste si aj s drobnými opravami?
Niečo som zvládla urobiť sama, no s mnohými vecami mi prišiel pomôcť otec. Sama som si zavesila garniže, tapety som nalepila s kamarátmi a úchyty na niektoré veci som navŕtala sama. Náročnejšie práce radšej nechávam na mužov, je to istejšie.

Čo vám doma nesmie chýbať?
Klavír. To bola najpodstatnejšia vec, ktorú som potrebovala. Nielen kvôli svojej práci, ale aj preto, že som odmalička zvyknutá, že v domácnosti nesmie chýbať. Je to užitočný predmet, kus nábytku aj kus umenia. Ako prvú som, samozrejme, riešila posteľ, ale klavír bol hneď druhý. Ešte síce nemám gauč, ale klavír musel byť.

Kým alebo čím sa nechávate pri zariaďovaní inšpirovať?
Inšpirujem sa časopismi, milujem Marilyn Monroe, Billie Holiday a Milesa Davisa, mám rada retro štýl, Gustava Klimta, farebné a útulné veci, rôzne vzory, ktoré rada spájam a kombinujem. Naopak, nepáči sa mi sterilný minimalistický štýl.

Aká je vaša predstava o ideálnom bývaní?
Aj keď na svojom otcovi, ktorý stále niečo opravuje a dorába, vidím, že okolo domu je veľa roboty, pod ideálnym bývaním si predstavujem veľký dom s veľkou záhradou. Páčia sa mi najmä bungalovy. Záhradu považujem za obrovskú výhodu. Človek si tam môže urobiť súkromie, môže sa opaľovať, zorganizovať garden party a nemusí nič riešiť. Viem si predstaviť život na predmestí, ale aj niekde pri mori. Pri mojej práci sa to však momentálne nedá, to by som musela zmeniť úplne všetko.

Máte tu svoj obľúbený kútik, kde dokážete vypnúť po celodennej trme-vrme?
Hocikde v tomto byte. Najlepšia je, samozrejme, posteľ. Tam dokáže vypnúť asi každý, a ja v nej zvyknem aj meditovať. Mám rada feng šuej, ezoteriku, pred spaním si zvyknem spraviť malý rituál. Spálňa je teda také moje útočisko. Mám v nej aj jogamatku, na ktorej si rada zacvičím pri dobrej meditačnej hudbe.

Ste herečka, speváčka aj tanečníčka. Premieta sa niečo z vašej profesijnej rôznorodosti aj do vášho bývania?
(Smiech.) Určite áno, pri zariaďovaní rada experimentujem. Mám veľmi rada obrazy, fotky a bola by som najradšej, keby všetky steny boli plné farieb. Postupne to tu dopĺňam nielen obrazmi, ale aj tapetami. Jedna moja dobrá kamarátka sa venuje maľovaniu rôznych energetických obrazov, od nej tu mám zopár kúskov. Vedela som aj to, že v kuchyni chcem mať rôzne retro prvky. Napríklad plechové ceduľky, ktoré sa mi veľmi páčia a ktoré si nosím z ciest.

Veľa cestujete, neočarila vás niektorá krajina natoľko, že by ste si v nej vedeli predstaviť život?
Áno, to by som asi vedela. Momentálne tu však mám dobre rozbehnutú prácu a s herectvom je to v zahraničí ťažké. Neviem si predstaviť, že by som tam chodila po kastingoch. Možno so spevom by to bolo jednoduchšie, hudba je univerzálny jazyk. No ak by som sa aj odsťahovala, so Slovenskom by som chcela mať kontakt. Tento byt by som si určite nechala, aby som mala pocit, že sa mám kam vrátiť.

Ako trávite deň, keď nemáte žiadny koncert, prípadne nakrúcanie?
Veľmi rada relaxujem, pravidelne cvičím pilates a jogu. Každý týždeň chodím na masáž, pri ktorej vypnem a ktorá mi zároveň robí veľmi dobre. Veľa totiž šoférujem, takže som stále stuhnutá. Rada cestujem, keď mám chvíľu voľna, sadnem do lietadla a idem do Londýna alebo do Berlína. Keď sa dá, veľmi rada a dlho spím. Tiež chodím do wellness centra a do prírody, na prechádzky so svojím psom Oliverom. Toho mám v Žiline, kde má k dispozícii veľkú záhradu. Vždy, keď som tam, snažím sa s ním hrať najviac, ako sa dá. Miluje aportovať loptičky a pri tom si oddýchnem aj ja.

Znamená pre vás „ísť domov“ ešte stále ísť do Žiliny alebo už do svojho?
Oboje. Už viackrát som si uvedomila, že vždy, keď prídem do svojho bytu, si poviem, že som doma. Už ho teda vnímam ako svoj domov, ktorý som si vytvorila. Ale ten základ a rodina naďalej zostáva v Žiline.

 

Barbora Švidraňová

  • Herečka a hudobníčka, pôsobí v kapele Basie Frank Band.
  • Narodila sa 12. mája 1988 v Žiline.
  • Na ľudovej škole umenia vyštudovala spev a hru na klavíri.
  • Na VŠMU v Bratislave absolvovala muzikálové herectvo.
  • Je členkou súboru Mestského divadla v Žiline, hosťuje na rôznych scénach a v televíznych seriáloch. Populárna je jej postava Karin zo seriálu Búrlivé víno.
  • 09.05.2017
  • Text: Ingrid Hedvigová
  • Foto: Miro Pochyba