Nápad je viac ako módny trend

V rozhovore so Zuzanou Haasovou zazneli v súvislosti s bývaním slová ako "kompromis", "systém", "vlastný nápad". Samu seba charakterizovala ako cirkusáčku. A s takou bezprostrednosťou ako o sebe, sa rozhovorila aj o svojom domove.

Prijať kompromisné riešenie je tak trochu vysoká škola diplomacie. Ovládate toto umenie aj v oblasti bývania?
Áno, asi odmalička. Spolu s dvoma staršími sestrami sme sa totiž delili o detskú izbu v klasickom trojizbovom byte. Najstaršia sestra Iva, ktorá je dnes textilnou dizajnérkou, mala veľký stôl pri okne. Na ňom kreslila a rysovala, výkresy boli občas rozložené po celej izbe. Keď začala chodiť do školy prostredná Monika, pri okne pribudol ďalší stôl. Neskôr som mala vlastný stolík aj ja. A keďže sme všetky mali svoj vlastný životný rytmus, museli sme si nájsť systém, ako ich zladiť.

Detská izba je už dávno minulosťou. Akú úlohu zohrávajú kompromisy vo vašom súčasnom bývaní?
S kompromismi žijem vlastne dodnes. Bez nich a bez trošky čierneho humoru si naše manželstvo ani neviem predstaviť. Už sedem rokov bývame na vidieku, v rodinnom dome neďaleko od Bratislavy. V čase, keď sme začínali stavať dom, som bola veľmi pracovne vyťažená. Neraz sa stalo, že som sa prišla pozrieť, ako stavba pokračuje, a mala som pripomienky k tomu, ako je urobené to či ono, prečo je to tak, ako to je, a nie ináč. Sporné veci sme si ale dokázali vysvetliť. Ak boli moje nápady lepšie, manžel ustúpil, ak nie, uznala som, že má pravdu on.

Treba aj po siedmich rokoch počúvať argumenty toho druhého?
U nás to platí stále. Už aj preto, že moje a manželove názory na bývanie sa líšia. On chce, aby sme mali všetko hotové hneď, bez zbytočných „kudrliniek“. Ja chcem, aby naše bývanie bolo iné, ako sú ostatné domy. Snažím sa náš domov vyšperkovať vlastnými nápadmi, nepozerám sa na to, čo predpisujú najnovšie trendy. Manžel nie vždy akceptuje moje predstavy, no kým nenájdeme riešenie, ktoré sa páči obidvom, radšej sa pustíme do niečoho iného. Napríklad luster sme namontovali až po dvoch rokoch, keď sa našiel taký, ktorý sa páčil nám obom. No a dodnes sme sa nedohodli na záclonách...

Ste herečka, tanečníčka, speváčka. Ovplyvnila vaša profesia vaše bývanie?
Určite. Už moja babička hovorila, že som cirkusáčka – a to mi aj zostalo. Otvorený priestor na prízemí domu slúži ako skúšobňa pre našu kapelu. Doma mám uskladnené aj kostýmy a hudobné nástroje, ktoré využíva moja kapela The Susie Haas Band, prípadne ich potrebujeme na divadelné predstavenia Divadla Haaf. V poslednom čase sme sa zamilovali aj do starých nefunkčných hudobných nástrojov, pre ktoré hľadáme nové využitie. Napríklad z trumpiet, túb a starých gramofónov sa chystáme vyrobiť lampy a lustre. Staré klavírne krídlo zavesíme na stenu, zmení sa na knižnicu.

S rodinou a domovom nepochybne súvisia aj najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Ako sa na ne popri všetkých povinnostiach pripravujete?
Vianoce mám veľmi rada. Som vianočná maniačka. Doslova. Rok čo rok ma pohltí vianočné zdobenie celého domu. Uvedomujem si, že je to možno až gýčové, ale na druhej strane, všetko je decentné, jednoduché, zladené do jemných tónov. Ozdoby sú všakovaké, no najviac si vážim tie, ktoré mám od starých rodičov. Také prekrásne vianočné gule už dnes určite nekúpite.

Kto u vás varí počas sviatkov?
Je to kolektívna záležitosť. Spolu s dcérou Romankou máme na starosti pečenie, varenie kapustnice a výrobu nealkoholického domáceho vaječného likéru. Manžel Martin pripravuje šalát podľa rodinného receptu. Bez ktorej melódie si neviete predstaviť Vianoce? Pred štedrou večerou hráme s Romankou – ona na klavíri a ja na akordeóne – Tichú noc. Manžel dostane do rúk triangel. Vždy pritom prevracia očami a my dve sa na tom vynikajúco zabávame.

Darčeky sú veľká vianočná téma, najmä pre deti. Mnohí dospelí hovoria, že majú väčšiu radosť z rozdávania než z prijímania darčekov. Platí to aj u vás?
Vianočné darčeky nakupujem počas celého roka, posledné najneskôr v októbri. Vďaka tomu mám potom čas na ostatné veci, bez naháňačiek a zbytočných stresov. Samozrejme, zbožňujem obdarovávať – to však po celý rok. Pod vianočným stromčekom máme vždy veľké množstvo darčekov. Sú divoko zabalené, popísané príbehmi. Môjho manžela som Vianocami úplne omámila. Keď som ho spoznala, nemal tieto sviatky rád. Teraz sa teší a vymýšľa prekvapenia pre nás obe.

Sú Vianoce príležitosťou aj na stretnutie s rodinou?
Určite. Na Štedrý večer vždy ideme k mojej mamičke, kde sa stretávam so sestrami a ich rodinami. Rozprávame sa a zabávame, kým nezaspíme. Vždy sa veľa nasmejeme, neraz nám tečú slzy od šťastia. Naše Vianoce sú naozajstným sviatkom rodiny. Každý rok sú plné svetla, úsmevov, lásky, zábavy, mandarínok, vôní a tepla z kozuba. Máte v tej trme-vrme čas na vianočné zvyky? Samozrejme, nikdy nechýba rozkrojené jabĺčko, med, oblátky. Doma zachovávame všetky zvyky a tradície. Verím, že ak ich dodržiavame tak, ako ich pred rokmi dodržiavali naše staré mamy a starí otcovia, vzniká veľmi dôležité puto s tými, ktorí tu už síce nie sú, ale stále ich máme v svojom srdci.
 

Zuzana Haasová (35)

  • Moderátorka, speváčka, spisovateľka, režisérka, divadelná, dabingová a televízna herečka.
  • Už ako šesťročná hrala v televíznych inscenáciách.
  • Hrala v seriáloch Silvánovci, Duchovia, Ordinácia v ružovej záhrade, Panelák. 
  • Pôsobila v rádiu Twist, rádiu Devín.
  • Venuje sa osvete a píše články o diabete.
  • Napísala knihu Ďakujem mojim múzom.
  • Založila kapelu The Susie Haas Band. Je autorkou, herečkou, organizátorkou divadelného súboru Divadlo Haaf.
  • Dokončuje knižku pre deti Cirkus Romána aj s CD.
  • 01.12.2016
  • Text: Oldřiška Luptáková
  • Foto: Maroš Ďatko, archív Zuzany Haasovej