Mojím luxusom je ticho a záhrada

Herečka Oľga Belešová nás privítala v prekrásnej rozkvitnutej záhrade. Na Záhorí, kde sa jej domček nachádza, má korene. Kedysi tu stál i rodičovský dom. Jeho pôvodnú atmosféru sa snažila vo svojom bývaní zachovať.

Už nejaký čas s vami v dome bývajú aj rodičia, o ktorých sa staráte. Mysleli ste už pri stavbe domu na to, čo bude o pár rokov?
Áno, už pri projektovaní stavby sme venovali pozornosť detailom, ktoré si bude vyžadovať zdravotný stav mojich rodičov. Obytná časť domu je bezbariérová a kúpeľňa je svojou veľkosťou, ale aj dispozičným riešením prístupná i s invalidným vozíčkom. Nevyšiel nám len plán vytvoriť priamy vstup z domu do záhrady. Bývame v záplavovom pásme, takže prepojenia domu a záhrady sme sa museli vzdať. Dom stojí na zvýšených základoch, vychádza sa z neho na terasu a až z terasy sa po plytkých schodíkoch ide do záhrady. Vďaka šikminám na schodoch sa však dá do záhrady dostať aj s vozíkom. Som si istá, že v sídliskovom byte, v akom som vyrastala, by som sa o imobilného otca nedokázala tak dobre postarať. Žiaľ, choroba sa nedá zastaviť a nastala situácia, že otec potrebuje intenzívnu odbornú pomoc. V súčasnosti už preto hľadáme špecializované zariadenie pre ľudí s Parkinsonovou chorobou.

Bývate tu už dlhšie, ale ako vás – Bratislavčanku, osobu známu z televíznej obrazovky – prijali miestni obyvatelia?
Moje korene sú so Záhorím späté. Na mieste, kde teraz stojí náš dom, stával rodný dom môjho otecka. Od detstva som sem chodievala k starenke. Aj preto som chcela atmosféru rodičovského domu zachovať. Plánovali sme ho zrekonštruovať do takej podoby, ktorá by vyhovovala celej našej rodine. Lenže statik rozhodol, že jediným možným riešením je starý dom zbúrať a postaviť nový. A tak sme začali stavať. No určitá súvislosť medzi starým a novým bývaním tu predsa len je. Nový dom má takmer rovnaký pôdorys ako pôvodný rodičovský dom. A ak narážate na moju profesiu, nie som žiadnou miestnou celebritou. Správame sa úplne normálne, stretávame sa so susedmi a pomáhame pri organizovaní obecných podujatí. Je však pravda, že trocha zvedavosti sme si užili. Môj manžel je Japonec, takže na Záhorie s ním prišiel aj kúsok exotiky.

Postaviť rodinný dom určite nie je maličkosť. Ako ste to všetko zvládali?
Dom nám stavala firma, lebo vlastnými silami by sme to určite neboli dokázali. Manžel však urobil veľa vecí sám. Položil plávajúce podlahy, urobil predel z tatranského profilu, vymyslel kúpeľňu bez bariér. Prízemie sme vyriešili tradične. Vytvorili sme veľký otvorený priestor s kuchynskou linkou na jednej strane a oddychovou časťou s kozubom na opačnej strane, k tomu dve samostatné izby a kúpeľňa. Netradičným riešením je otvorená galéria, ktorá supluje poschodie.

Využili ste na ceste za svojím vysnívaným bývaním aj služby bánk?
Vo svojom živote sa riadim pravidlom, že si dovolím iba to, na čo reálne mám. Pri stavbe domu to potom platilo doslovne. Zvolili sme si zlatú strednú cestu – nielen pri výbere materiálov a nábytku, ale aj celkovom poňatí bývania. Na financovanie stavby som si síce zobrala úver, ale vedela som, že ho budem schopná splácať.

Moderné bývanie spríjemňujú rôzne technické novinky. Nájdeme niečo podobné aj u vás doma?
Môj manžel síce pochádza z krajiny, v ktorej má technika svoje významné miesto, ale s novinkami až takí veľkí kamaráti nie sme. Hádam najväčším technickým pomocníkom je pre nás kotol a podlahové kúrenie. Teraz v lete sme dali podlahové kúrenie prečistiť a investovali sme aj do nového kotla. Starý ešte fungoval, no jeho výkon bol už slabší. Údržbár, ktorého každý rok voláme na servis kotla, je nám aj dobrým radcom. A jedného technického pomocníka si naozaj veľmi cením... Je ním auto. Bez neho by som len ťažko zvládala všetky povinnosti. Dáva mi pocit slobody.

Takže žiadny luxus?
Podľa toho, čo považujete za luxus. Pre mňa sa luxus spája s tichom, terasou, dvorom a záhradou. Najkrajšie chvíle zažívam vtedy, keď sedíme na terase, pozorujeme lastovičky, drozdy, vrabčeky. Alebo keď sa tešíme z rozkvitnutých ruží, cínií, voňavých byliniek, dozrievajúcich jahôd, malín, čerešní. Aj bicyklovanie a šantenie s naším psom má svoje čaro.

Asi každý má doma nejaké obľúbené miestočko, kde sa mu dobre relaxuje či pracuje. Aké je to vaše?
Určite je to pri kozube. Oheň je úžasný živel. Mám rada teplo, takže toto je miesto, kde si dokážem dobre oddýchnuť, načerpať nové sily.

Ak by ste si mohli vybrať iné bývanie, ako by vyzeralo?
Snívam o domčeku na pobreží mora. Morské vlny ma rovnako ako oheň fascinujú. Verím, že aj tento sen sa mi raz splní. Som totiž človek, ktorý nielen sníva, ale má aj pevnú vôľu a odhodlanie plniť si sny. Keď som sa chcela naučiť po anglicky, odišla som do Austrálie. Angličtinu som zvládla, stretla som môjho manžela a spoznala kamarátov, s ktorými sa dodnes stretávam. Túžila som po rodinnom dome, postavili sme ho. Chcela som robiť reláciu pre seniorov, vyšlo to. Takže verím, že skôr či neskôr budem sedieť na brehu mora a ticho Záhoria sa zmení na šumenie morských vĺn.

        Oľga Belešová (51)

  • Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave, pracovala vo viacerých denníkoch a týždenníkoch.
  • Hrávala v Divadle GUnaGU, SND, Štúdiu L + S, Teatro Wüstenrot, aktuálne hrá v Divadle Aréna a Divadle v podpalubí.
  • Je spoluautorkou hier John a Yoko, Poradňa Krásy Šereď, Baby na palube, najnovšie vytvorila spolu s Romanom Pomajbom autorskú komédiu Zoznamka alebo Prečo ešte nemám svojho Milana.
  • V Slovenskom rozhlase bola dva roky autorkou a hostiteľkou v zábavnej talk show Meno, mesto, zviera, vec, nahrala cyklus rozprávok na dobrú noc Pán Áčik, v projekte pre deti Mimi a Líza prepožičala svoj hlas viacerým postavám.
  • V RTVS moderuje reláciu pre seniorov s názvom Generácia – zlaté roky života, objavuje sa aj v projektoch Chart Show, Búrlivé víno, Profesionáli.
  • 23.09.2016
  • Text: Oldřiška Luptáková
  • Foto: Miro Pochyba