Úsporné bývanie v horách

Žili v priestrannom byte v Banskej Bystrici, no neboli v ňom úplne spokojní. Preto premýšľali, kde by mohli nájsť svoje šťastie. Po zrelej úvahe sa rozhodli zmeniť vzduch. Stredoslovenskú metropolu vymenili za vysokohorskú dedinku.

Cesta autom z Banskej Bystrice do Kordíkov (845 m n. m.) trvá necelú štvrťhodinku. Vedie cez Tajov, dedinu, ktorá dala svetu vynálezcu Jozefa Murgaša a Slovensku spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Čím ďalej do hôr, tým je cesta užšia. Na samom konci si už autá musia dávať v jazde prednosť.

Bolo treba rozhodnúť

„V jednom okamihu sa náš život dostal akoby na križovatku. Rozhodovali sme sa medzi bytom a rodinným domom, medzi mestom a dedinou, medzi životom v zhone a pohodou v prírode. Vybrali sme si to druhé riešenie,“ hovorí vlastník nového rodinného domu Ondrej Škulec, ktorého aj s manželkou a dvomi deťmi život priviedol do horskej dedinky, kde medvede dávajú dobrú noc a kde sa v zime pre záľahy snehu niekedy ani nedá vyjsť z domu. „Nešli sme úplne do neznáma. Máme tu viacero priateľov, ktorí nám pomohli s výstavbou domu i jeho zariaďovaním. Milujeme prírodu a vyhovuje nám miestna klíma, hoci je tu v priemere o 5°C menej ako na podhorí,“ dopĺňa ho manželka Lucia.

Pozemok na svahu

Stavebný pozemok našli hneď na začiatku obce, vedľa cesty. Vyhovovala im poloha aj cena. Pozemok je síce svahovitý, ale nebolo náročné upraviť ho tak, aby bol vhodný aj na výstavbu domu. Napokon, sú tu aj strmšie pozemky a domy na nich stoja. Samozrejme, základy má pevné, aby odolal náročným podmienkam na svahu aj nástrahám počasia v horách. Na prvý pohľad zaujme aj strecha, ktorá je tiež nezvyčajne strmá. Je to kvôli tomu, aby bezpečne zvládla množstvo snehu, ktoré tu každý rok napadne. Domáci sa rozhodovali medzi bungalovom a poschodovým domom. Keďže stavali na svahu, prízemná stavba s väčšou podlahovou plochou nepripadala do úvahy. Preto sa rozhodli pre dvojpodlažný domček. Na podlahovej ploche 126 štvorcových metrov sa na prízemí nachádza kuchyňa, obývačka, technická miestnosť, šatník, kúpeľňa s toaletou a na poschodí spálňa, dve detské izby a ďalšia kúpeľňa. Všetky miestnosti sú zariadené v bielych a svetlozemitých farebných tónoch.

Teplo a ešte teplejšie

„Projekt domu sme vybrali z katalógu, ale trochu sme ho upravili podľa našich predstáv. Prikreslili sme si napríklad šatník, upravili sme schody. Jeho najväčšou prednosťou je však to, že napriek náročným poveternostným podmienkam, ktoré v Kordíkoch panujú po väčšinu roka, nie je náš dom náročný na energie,“ pokračuje O. Škulec. Steny sú zateplené a veľké francúzske okná s päťkomorovým rámom, ktoré siahajú až po zem, dovnútra prepúšťajú množstvo svetla. Pasívnemu zisku tepla zo slnečného žiarenia pomáha aj orientácia domu. Tento dom je, obrazne povedané, ako slnečnica, ktorá sa otáča za zdrojom svetla a tepla. O vykurovanie sa stará teplovzdušný kozub. Stačí, keď sa v ňom popoludní zakúri a teplo v dome vydrží až do rána. Pomáhať by mu malo aj elektrické podlahové kúrenie. Majitelia ho však doteraz ešte nikdy nevyužili. Nebolo totiž treba.

Manželia Škulcoví

„Hľadali sme také riešenie, aby sme na kúpu pozemku a naštartovanie výstavby potrebovali čo najmenej vlastných prostriedkov. Tie sme si chceli nechať až na zariadenie interiérov. Mali sme šťastie, že sme spoznali šikovného obchodného zástupcu Prvej stavebnej sporiteľne. Andrej Mojžiš nám poradil postupné financovanie, vybavil za nás všetky potrebné formality a umožnil nám rýchle získanie úverových prostriedkov.“

Keď sú obyvatelia šťastní

Stavba síce vonia novotou, ale nie je ešte úplne dokončená. Vonku čakajú na majiteľov ďalšie práce. Na juhozápadnej strane domu pribudne terasa v tvare písmena L. Ani pozemok ešte nie je zarovnaný a chýba mu tráva aj plot. Majitelia plánujú založiť skalku a rozširovať sa bude aj záhradka. Snom domácej panej je oddeliť sa trochu od cesty. Tá síce nie je príliš frekventovaná, ale predsa len je to cesta. Verí, že riešením bude plot obrastený brečtanom. Mimochodom, k stavebnému virvaru na Kordíkoch prispievajú aj miestne lastovičky. Len čo Škulcovci zakryli múry domu strechou, pod previsom začali budovať svoje hniezda. Keby len jedno-dve, ale ony začali stavať po celej dĺžke steny. Vždy, keď sa im po niekoľkých bobuľkách hliny prilepených na fasádu domu prestalo niečo pozdávať, začali o kúsok ďalej. A tak je fasáda pod strechou posiata hlinenými bodkami. „Úprimne, hlinené guľôčky na stene sa mi príliš nepáčia, ale lastovičky sú chránené a, navyše, sú to milé tvory. Inak na našom novom bývaní nenachádzam žiadne mínus. Presťahovali sme sa do väčšieho, deti sú na čerstvom vzduchu, v záhradke si dopestujem, čo potrebujem. Sme tu jednoducho šťastní,“ uzatvára Lucia Škulcová.

Zabezpečte si bývanie s PSS:

 

  • 01.12.2016
  • Text: Robert Juriš
  • Foto: Miro Pochyba