Nízkoenergetický dom

Ak túžite bývať na vidieku, rodinný dom, ktorý sme objavili v obci Rakytovce neďaleko Banskej Bystrice, by vás mohol inšpirovať. Odvážne architektonické riešenie s prvkami stavebnej moderny sa tu kombinuje s progresívnymi technológiami, ktoré prinášajú úsporu energií.

Päť minút jazdy automobilom z centra krajského mesta a ste tam. Dve odbočky doprava a stojíte na úpätí kopca, ktorý je zdola obstavaný rodinnými domami. Ten, čo je najvyššie, obrátený na juh, patrí rodine Ivana Ivora. Za ním už nestojí žiaden ďalší dom, kopec je totiž príliš strmý. Tak veľmi, že si naň trúfnu vyliezť len miestni hubári.

Jazierko pre rybára

Pri pohľade zdola tvorí dominantu stavby vysoký betónový múr. Jeho úlohou je udržať nápor terasy, na ktorej dom stojí, akoby trochu v úzadí. Zároveň tvorí čelnú stenu garáží, ktoré sú ukryté v podzemí. Terasa je zatrávnená, obohnaná nevysokými tujami. Tam, kde už nezasahuje strecha garáží, na ktorej leží 40 centimetrov zeminy, by malo byť v budúcnosti jazierko. „Bazén nie, som totiž rybár. Celé dni trávim pri vode. Chcem, aby žblnkala aj tu, pod oknami,“ hovorí I. Ivora, ktorý sa z tohto miesta rád kochá pohľadom na neďaleký Urpín a jazero Badín, pri ktorom trávi s nahodenými udicami viac času než doma.

Presne podľa katalógu

No pozrime sa na samotný dom. Je ním dvojgeneračný bungalov s plochou strechou. V hráškovo zelenom kvádri, ktorý vystupuje do popredia, žije majiteľova mama. Nachádza sa tu samostatný jednoizbový byt so všetkým, čo k bytu patrí. Zvyšok domu obýva jej syn spolu s manželkou a dvomi dospelými dcérami. „Neuveríte, ale tento dom sme si nedali naprojektovať. No nenavrhli sme ho ani sami. Manželka ho po polročnom hľadaní našla v katalógu a potom bezpodmienečne trvala na tom, aby bol postavený presne podľa projektu,“ vysvetľuje domáci pán. Katalógový projekt im totiž absolútne vyhovoval.

Komfort a súkromie

Dom, napríklad, zahŕňa až tri kúpeľne. Jedna je v spomenutom byte mamy, druhá je prepojená so spálňou rodičov, tretia patrí dcéram. V rodičovskej kúpeľni je sprchovací kút, v ostatných zase vaňa. „Presne takto sme si to želali. Keď pod jednou strechou žijete so štyrmi ženami, oceníte súkromie,“ konštatuje pán Ivora. Priestory domu sú navrhnuté veľkoryso, čo majiteľom umožnilo umiestniť vstavané skrine až na sedem miest. Odkladacieho priestoru je tu teda viac než dosť. Zaujme tiež pohľad na kamenné obklady. Nachádzajú sa vo vnútri i vonku. Obklady vyzerajú podobne, rozdiel je len v tom, že jeden typ je mrazuvzdorný, určený do exteriéru, kým ten druhý je vhodný výlučne do interiéru. Zaujímavo riešené je tiež prepojenie obývačky, kuchyne a jedálne. Nachádzajú sa síce v spoločnom priestore, tak, ako je to teraz moderné, a predsa sú oddelené. Kuchyňu s linkou v tvare písmena L totiž od ostatného priestoru oddeľuje sadrokartónová zástena s televízorom. Všetko je tón v tóne, v bielo-sivých farbách.

Úsporný na energie

Napriek veľkorysej podlahovej ploche domu (230 m2) predstavujú mesačné náklady v priemere iba 130 eur. Najväčšiu položku pritom tvoria výdavky na vodu. Majitelia nedali zaviesť plyn, na svietenie a varenie im slúži iba elektrika. Na ohrev vody najčastejšie využívajú kolektory umiestnené na streche domu, ktoré dokážu vodu zohriať až na 75 °C. Zásobníky, ktoré sú umiestnené v špeciálnej miestnosti, slúžia na uskladnenie až 1 300 litrov horúcej vody. Tá sa z nich distribuuje do celého domu a slúži buď na bežnú spotrebu, alebo na podlahové vykurovanie. Len v naozaj studených dňoch sa k slovu dostáva kozub na drevo. Počas uplynulého roka v ňom spálili iba 10 m3 dreva. Mimochodom, aj on je „vodník“. Inak povedané, neslúži len na ohrev interiéru, ale aj vody. Samozrejme, v dome je aj záložný zdroj – elektrický kotol. Ešte nikdy však nebola taká zima, že by ho museli uviesť do činnosti.

Sny sa môžu plniť

Rodinný dom, ktorý sme navštívili v Rakytovciach, nie je teda len estetický a ergonomický, ale aj energeticky úsporný. A čo hovorí na bývanie rodina Ivorová? „Možno to znie zložito, ale keď presne viete, čo chcete, nie je až taký problém si to vybudovať. My sme to zvládli v podstate sami, s pomocou odborníkov – našich priateľov,“ uzatvára rozprávanie Ivan Ivora.

  • 16.02.2017
  • Text: Robert Juriš
  • Foto: Miroslav Pochyba