Mestský život vymenili za vidiek

Dedinky v blízkosti miest si na bývanie často vyberajú ľudia, ktorí sa v určitej fáze svojho života rozhodnú vymeniť rýchle mestské tempo za prírodu či záhradku s vlastnými stromami. V „satelitoch“ si môžu užívať výhody blízkeho mesta, a zároveň trochu spomaliť.

O takejto životnej zmene snívali aj manželia Kamila a Milan Bártečkovci. Po rokoch strávených v Košiciach ich to ťahalo mimo mesta, no predsa nechceli ísť príliš ďaleko. Dnes už sedem rokov bývajú v dedinke Vajkovce, 10 minút jazdy autom od Košíc. Postavili si tu útulný rodinný dom a každý deň sa tešia z vlastnej záhrady, ktorá im ponúka nielen útočisko pre voľný čas, ale aj úrodu ovocia a zeleniny.

Cesta z mesta

Zdá sa, že Vajkovce v sebe spájajú všetko to, čo je na dobrý život potrebné. V strede dediny sa nachádza malé námestie s niekoľkými obchodmi, fontánou a detským ihriskom, neďaleko zase kaštieľ Budimír. Na jeho nádvorí sa pravidelne konajú známe burzy. Ľudia na ne prichádzajú za nákupom starožitností, ale i vynikajúcimi zákuskami a klobáskami. Dedinou preteká rieka Torysa, a kto chce zažiť výhľad na okolitý kraj, môže sa vybrať na rozhľadňu Čerešenka. Sme síce na skok od veľkého mesta, ale vzduch je tu čistý. Tento dojem nám potvrdzujú aj manželia Bártečkovci. Rozhodnutie odísť z mesta vraj ani na chvíľu neoľutovali. „Obaja pracujeme duševne, v práci sedíme za počítačom, takýto dotyk s prírodou nám teda prospieva. Síce sa tu narobíme, ale na vyčistenie hlavy je to ideálne,“ vysvetľujú svoje životné rozhodnutie. Každý, kto sa z mesta presťahuje na dedinu, už onedlho zistí, že práce okolo domu je veľa, že sa vlastne nikdy nekončí. Inak to nebolo ani u Bártečkovcov. „Zrazu si uvedomíte, že sneží, prší a stále je čo robiť. Ale na to všetko sme si už zvykli. Riešime vždy to, čo je urgentné, to, čo treba najviac,“ hovoria s úsmevom.

Radosť z vlastného diela

Dom, ktorý si dali manželia postaviť, je jednopodlažný. Klasický moderný bungalov, ku ktorému patrí i zasklená zimná záhrada. V nej si môžu v príjemnej atmosfére vypiť popoludňajšiu kávu i vtedy, keď vonku prší alebo je sychravo. Najobľúbenejšie miesto rodinky sa však nachádza vonku – za stenami zimnej záhrady. Je to romantický dvor so záhradou. Radosť z nich je o to väčšia, že si ich navrhli a vybudovali úplne sami. Hoci predtým nemali so záhradnými prácami žiadne skúsenosti, neváhali všetko naštudovať, vyhrnúť rukávy a pustiť sa aj do tých najťažších prác. „Navezenie zeminy, terénne úpravy, vybudovanie múra, položenie dlažby, zabudovanie okrasných a úžitkových prvkov, výsadba zelene – to všetko sme robili svojpomocne,“ hovoria a zároveň priznávajú, že to nebolo vždy jednoduché. „Potrápili sme sa so zeminou, ktorá nesadla tak, ako sme očakávali, ale aj s takou zdanlivou maličkosťou, ako je inštalácia dekoratívneho umývadla. Keďže sme v ňom potrebovali mať aj kvôli polievaniu záhrady prívod vody, bolo treba prevŕtavať tehly. Dnes už môžeme záhradu pohodlne polievať,“ hovoria. Najväčšou pýchou domácich je však to, čo bolo zároveň aj najkomplikovanejšie – vlastnoručne postavený múr a originálna záhradná dlažba.

Mačacia labka na múre

Keď po troch rokoch bývania v novom dome pribudol na vedľajšom pozemku susedný dom, nastala pre rodinu Bártečkovcov neradostná situácia. „Zrazu nám bolo vidieť nielen na dvor, ale aj priamo do spálne. Potrebovali sme opäť získať súkromie. Preto sme sa rozhodli obyčajný plot vymeniť za nepriehľadný,“ spomínajú. Ako inak, aj plot chceli postaviť sami. A tak nasledovala precízna príprava stavebného postupu – múr musel byť nielen pekný, ale aj bezpečný a stabilný. A keďže manželom sa páči vidiecky štýl, na stavbu plota si vybrali tehlu. „Je to veľmi prívetivý, estetický materiál. Naša tehla je navyše v niečom špeciálna. Má minimálne sto rokov kúpili sme ju totiž náhodou, keď sa búral starý dom v centre Košíc. Akurát sme ju museli zo zbúranej stavby prácne povyťahovať a potom aj očistiť. Pomáhala pri tom celá rodina, deti aj starí rodičia, lebo množstvo tehál bolo naozaj veľké. Stálo to však za to, tehly z týchto čias sú veľmi kvalitné.“ Originálne staré tehly, ktoré Bártečkovci použili pri stavbe múra, majú na sebe ešte signatúry výrobcov. Na jednej z nich majitelia dokonca objavili odtlačok mačacej labky. Stopy minulosti však pri stavbe plota radi priznali, aj tehlu s mačacou labkou zakomponovali tak, aby ju bolo vidno.

Originálna dlažba

Hoci manželia Bártečkovci nemajú času na rozdávanie, svojmu domovu venujú pozornosť do najmenších detailov. „Máme jednu veľkú smolu. Sme totiž obaja perfekcionisti. Je to trochu trápenie,“ smejú sa. Obaja majú, našťastie, rovnaký vkus, takže potom už iba stačí, aby spoločne zabrali, a dokonalý výsledok je takmer istý. Dôkazom toho je aj záhradná dlažba. Aj tú si vymysleli a zrealizovali svojpomocne. „Chceli sme, aby chodníčky a záhony tešili zrak, ale aby boli zároveň aj praktické. Nechceli sme zložito obchádzať záhony. Oslovili sme aj firmu, ktorá sa venuje záhradnému dizajnu, no riešenie, ktoré nám ponúkli, nás neoslovilo. V čistých, strohých líniách, ktoré nám navrhovali, by sme sa necítili dobre. Máme radi skôr rustikálne prvky a asymetrické línie.“ A tak jedného dňa prišiel nápad – záhony v tvare srdca. „Kreslenie a plánovanie bolo komické. Keby nás niekto pozoroval, ako sme tu my, dvaja inžinieri, pobehovali s obrovským dreveným kružidlom... Veľa sme sa pri tom nasmiali,“ spomínajú manželia. Napokon všetko dopadlo presne podľa predstáv. Dlažba je praktická aj romantická a v záhonoch už svoj domov našli rastliny všetkých druhov.

Moderná a multifunkčná

Dôraz na funkčnosť je pre záhradné riešenia Bártečkovcov typická. „Sme nielen estéti, ale aj praktici. Žiadne bezúčelné dekorácie tu nenájdete. Naopak, každé miestočko je premyslené, každý jeden prvok prakticky využiteľný. Snažili sme sa skombinovať okrasné a úžitkové rastliny, a zároveň tiež o to, aby úžitkové rastliny spĺňali i estetickú funkciu.“ V okrasných záhonoch sa preto okrem floxov, sirôtok či hortenzií nájdu aj poliehavé brusnice, lesné jahody, čučoriedka, materina dúška, mäta, levanduľa. V záhone na okraji dlažby zase rastie stĺpovitá jabloň, marhuľa, nektarinka i slivka. Okrem toho sa v malom sade urodia aj paradajky, hrozno, broskyne, hrušky či ďalšie marhule. Princípov užitočnosti a súladu s prírodou sa držia aj ďalšie zákutia záhrady – v sude sa zbiera dažďová voda a v stromčekoch sa ukrýva množstvo vtáčích búdok. Pre túto záhradu platí, že bola vytvorená s láskou. Aj preto čím dlhšie sa dívame, tým viac zaujímavých drobností objavíme.

Manželia Bártečkovci

„Sme vernými klientmi PSS a bývanie si neustále vylepšujeme i vďaka

tomu, že máme vynikajúcu obchodnú zástupkyňu, ktorá nám vie poradiť,

ako financie využiť. Vždy nás informuje o aktuálnych akciách, prípadne sa

nás snaží upozorniť, ak by mohol nastať nejaký problém.

Deťom budeme peniaze zhodnocovať až dovtedy, kým sa

rozhodnú bývať sami. V budúcnosti peniaze určite investujú do 

bývania a predpokladáme, že využijú aj úver.“

 

 

 

 

 

Postup pri kladení dlažby


1. Na pozemku pomocou kameňov alebo samotnej dlažby vyznačíme približný tvar chodníka. Šírku chodníka je vhodné zvoliť tak, aby bolo možné použiť celé kusy dlažby, pričom treba rátať i s miestom na škáry (ich šírku určuje výrobca dlažby, zväčša však 3 – 5 mm). Terén upravíme tak, aby pod dlažbou vznikol priestor na 2 podkladové vrstvy štrku, lôžko a samotnú dlažbu. Hrúbka vrstiev závisí od typu zeminy a budúceho zaťaženia chodníka, no mala by mať najmenej 20 cm. Ak to podmienky dovoľujú, je dobré kvôli odtoku vody vytvoriť vyspádovanie s priečnym sklonom približne 1 – 3 cm/m.

 

2. Zabetónujeme obrubu chodníka. Horná hrana obruby musí byť v úrovni vrchnej roviny budúceho chodníka. Pri zameriavaní používame murársku šnúrku a vodováhu.

 

3. Navezieme podkladovú vrstvu štrku s frakciou 32/63 mm v hrúbke 10 cm a zhutníme ju vibračnou doskou. Rovnako zhutníme aj druhú vrstvu štrku s frakciou 6/32 mm v hrúbke 5 – 10 cm. Geotextíliu (zabráni prerastaniu buriny) ukladáme pod tieto vrstvy, v prípade ílovitej pôdy medzi ne.

 

4. Lôžko vytvoríme zo štrku s frakciou 4/8 mm v hrúbke 4 – 6 cm, najlepšie v 2 vrstvách – prvú zhutníme, aby vytvorila s nosnou vrstvou rovnú plochu, druhú už nezhutňujeme. Priamo na túto vrstvu môžeme ukladať dlažbu, nemusíme zhotovovať lôžko z piesku. Lôžko vytvoríme pomocou 2 oceľových rúrok, medzi ktoré sypeme štrk, a laty, ktorou ho vyrovnávame. Výšku určíme tak, že dlaždica položená na lôžko bude nad obrubníkom vyčnievať 5 – 10 mm. Na pripravené lôžko už nešliapeme.

 

5. Dlažbu kladieme pomocou vodováhy a gumového kladiva. Prvú dlaždicu uložíme do pravouhlého rohu, ideálne v najnižšom bode dláždenej plochy. Medzi dlaždicami robíme rovnaké medzery. Vydláždené úseky približne po každom metri kontrolujeme pomocou šnúry alebo laty. Je vhodné striedavo používať dlažbu z rôznych paliet, resp. vrstiev na palete (výrobca nezaručuje rovnaké odtiene).


6. Narežeme krajné dlaždice, najlepšie pomocou vodou chladenej kotúčovej píly na dlažbu. Pri malom množstve poslúži aj ručná uhlová brúska s 230 mm kotúčom.

 

 

7. Škáry vysypeme jemným kremičitým pieskom (neobsahuje hlinité ani vápenaté častice) s frakciou 1/2 mm. Dlažba by mala byť pri škárovaní suchá. Plochu nakoniec pozdĺžne i priečne zhutníme vibračnou doskou s gumovým alebo plastovým nástavcom, ktorý položenú dlažbu nepoškodí. Po zhutnení doplníme chýbajúci piesok, ktorý môžeme nechať na dlažbe rozhodený aj 2 či 3 týždne. Potom prebytočný piesok odstránime.


 

  • 23.09.2016
  • Text: Lenka Krištofová
  • Foto: Miro Pochyba